Ak ste niekedy pozerali hokej s kamarátmi či v krčme, iste ste sa už s podobnými otázkami a zvolaniami stretli. Vhadzovania patria v modernom hokeji medzi kľúčové detaily, ktoré rozhodujú o tom, kto má viac v držaní puk a v konečnom dôsledku aj o výsledkoch.
Okamihy pred buly ponúkajú nepreberné množstvo taktických variantov, ktoré vedia tréneri a šikovní centri umne využiť. Craig Ramsay po olympiáde v Pjongčangu zdôraznil, že jeho zverenci sa musia zlepšiť v tejto hernej činnosti.
„Vhadzovania sme často prehrávali, museli sme o puk neustále bojovať a nemali sme ho dostatočne dlho vo vlastnej moci,“ posťažoval sa.
Ani na šampionáte sa zatiaľ jeho zverencom na buly extra nedarí. V zápase s Českom výrazne zaostali 26:41, vo zvyšných dvoch dueloch boli rozdiely minimálne. Najlepšími z mužstva sú Buc (19/14) a Krištof (33/28). V záporných číslach sú Marcinko, Mikúš aj Hovorka.
„Úspešnosť zatiaľ nie je, aká by mala byť. Musíme to zlepšiť, lebo buly je začiatok každej akcie. Nie je to len o centroch, musia byť pripravení aj krídelníci. Každý si musí všímať, ako jeho súper drží hokejku, kam sa točí a kde má postavených hráčov. Pri buly musí každý vedieť, čo sa bude diať. Zároveň však treba reagovať na to, čo si chystá druhá strana. Občas si treba aj zakričať,“ vysvetľuje asistent trénera Róbert Petrovický.
Bývalý výborný center to na buly vedel. „Vhadzovania som mal celkom rád. No nie vždy vám to ide. Treba na to zareagovať a trebárs sa nepokúšať buly vyhrať, ale radšej puk nastreliť dopredu. Spoluhráči vtedy musia dopredu vedieť, kam majú korčuľovať. Treba sa tomu venovať a zdokonaľovať to,“ dodáva.
Hokejisti sa občas dajú z vhadzovania úmyselne vykázať. Najmä po zakázanom uvoľnení, keď sú hráči na ľade vďační za každú sekundu oddychu navyše. Vtedy ide zväčša prvý na buly krídelník a niekto z pätice na ľade sa postará o to, aby rozhodcovia zasiahli a hráča vykázali.
Prvý položí hokejku na ľad hráč, ktorý je bližšie k vlastnej bránke. Miernu výhodu tým získava útočiaci hráč.
„Pri buly sa musíte sústrediť na puk a mať správne načasovanie. Treba sledovať hráča, ktorý sa postaví proti vám. Niekto využíva rýchlosť, iný silu. Robo Petrovický nám dá občas nejakú radu, ako na to,“ hovorí Tomáš Marcinko.
„Každý chce buly vyhrať, no niekedy je cennejšie ho pokaziť. V presilovke sa napríklad nesnažím o čisté buly, ale hrám puk na mantinel. Je jedno, či pôjde trochu dopredu alebo dozadu, najbližší hráč ho hneď sklepáva dole na obrancu. V obrannom pásme je úloha jasná – nemáte čisto prehrať, radšej nech puk skončí pod vami,“ dodáva Marek Hovorka.
Každý na ľade musí presne vedieť, čo sa bude diať
Vhadzovania očami Juraja Mikúša
Najhoršie, čo sa vám môže pred vhadzovaním stať, je, že vám tréner povie, aby ste ho neprehrali. Vtedy funguje zákon schválnosti. Prehráte.
Zažil som Miša Handzuša, ten bol na buly výborný. Využíval veľkú postavu a silné ruky. Vedel, že vhadzovania sú dôležité a mužstvu nimi pomôže. Sústredil sa na ne. Dobrý je aj Marek Viedenský, hoci nemá len jednu taktiku a na buly chodí forhendom i bekhendom. Má skrátka talent od Boha. Občas sa tam postaví, akoby sa ani nesústredil a aj tak vyhrá.
Keď idete na buly bekhendom, vytvoríte veľkú páku a využijete väčšiu silu. Pri forhende je to najmä o šikovnosti a rýchlosti, súpera nepretlačíte. Niektorí skúsení centri vás ani nepustia čepeľou na kruh. Vtedy nemáte šancu vyhrať. Upozorníte na to čiarového rozhodcu a on vás vyhodí z buly, to ma vie vytočiť.
V príprave s Francúzmi mi vhadzovania celkom šli, ale na MS sa nám nedarí. Je to rovnaké ako v iných detailoch – level na MS je jednoducho vo všetkom vyšší. Keď vám to nejde, snažíte sa po dvoch-troch prehrách zmeniť štýl zo sily na techniku alebo opačne. Ak nezaberie ani to, treba buly radšej kaziť.
Centra najviac nahnevá, keď po pokazených buly berú puky len súperi. Potrebujeme aj rýchlu reakciu spoluhráčov, aby puk vydolovali. Všetko je o komunikácii. Ja rozhodujem, kam chcem buly hrať. Máme naučené signály, ktorý bek má ísť po puku a či hráme o mantinel, dopredu alebo dozadu.
Zapája sa do toho vždy celá päťka. Zlé je, keď pol minútu vysvetľujete chalanom, čo urobíte a potom prehráte. Všetci však vedia, čo vtedy majú robiť – každý rýchlo korčuľuje proti súperom na vopred stanovené pozície.
Prvá vec, ktorú si musíte všimnúť, je, ako rozhodca hádže puk. Potom si skontrolujete, či je súper pravák alebo ľavák – nám pravákom viac pasujú ľaváci. Je fajn, keď vám z vhadzovania vykážu súpera. Sebavedomie ide hore a šanca vyhrať tiež. Niektorí krídelníci si na buly nevedia správne postaviť ani hokejku.
Občas vyskúšam v útočnom pásme aj vystreliť na brankára – musí to byť sprava. V závere sezóny som takto trafil žŕdku. V reprezentácii som však už jeden takýto gól dal. Za trénera Hanlona na Švajčiarskom pohári. Podarí sa to raz alebo dvakrát za život.
Vtedy ste za hrdinu. Musíte si nastaviť beka aj útočníka a chytiť si hokejku opačne, aby ste zmiatli súpera. V sekunde si potom prehodíte hokejku na forhend a vystrelíte.