Paradoxne, na olympiáde už gól strelil – pred troma mesiacmi v Pjongčangu Slovinsku. V utorok vyrovnával v 5. min zápasu s Rakúskom (4:2) na priebežných 1:1.
Čo vám prvé prebehlo mysľou, keď vletel puk do bránky?
Vravel som si – konečne! Nevymýšľal som a namiesto neustálych prihrávok som vystrelil.
Uvedomili ste si, ako dlho ste čakali na gól?
Ani mi to nepripomínajte. Najdôležitejšie je, že sme vyhrali. Po inkasovanom góle som bol trochu nervózny. Keď sme hneď v druhom striedaní skórovali, trochu som sa upokojil. Nezatvoril som oči, ale namieril. Hralo sa len krátko, vtedy sa ešte dá mieriť, kam chcete.
Keď vám Marek Hovorka posunul puk, boli ste rozhodnutý, že vystrelíte?
Pozrel som sa na brankára. Nič nerobil, len čakal. Tak som poriadne namieril a presne trafil. Už nemal šancu.
Kto vám doniesol puk na pamiatku?
Poprosil som Dominika Graňáka. Je cenný.
Ako sa vám pozdával výkon mužstva?
Dostali sme prvý gól, čo nás trochu zaskočilo. Po vyrovnaní sme si hrali svoj hokej a fungovalo to, aj keď na konci sa mi naša hra príliš nepáčila. Vďakabohu, že sme vyhrali.
Prečo nevydrží mužstvo plniť pokyny celý zápas?
Je pravda, že sme poľavili a nebolo to ono, ale potrebovali sme najmä vyhrať a máme tri body. Prvý zápas s Českom nás stál veľa síl a stratili sme v ňom sebavedomie. Pevne verím, že výhra nad Rakúskom nám pomôže a budeme sa zlepšovať. Najdôležitejšie duely nás ešte len čakajú.
Čo by mohlo platiť na Francúzsko?
Určite to budú iné zápasy než v príprave. V prvom sme zahrali dobre, v druhom bolo veľa zranených hráčov a zostava sa obmenila. Zápas na šampionáte sa nikdy nedá porovnať s prípravným. Dostaví sa väčšia nervozita, ale verím, že sa dobre pripravíme a vyhráme.
V predošlých stretnutiach ste mali problémy s korčuľami. Je už ľad lepší?
Vymenil som vložky, nože, všetko, čo sa dalo. Ľad bol konečne trochu normálnejší, ale aj tak mi raz na modrej čiare skočil puk desať centimetrov pred hokejkou asi pol metra do výšky. Stále to nie je ideálne a ja som asi na tento ľad príliš ťažký (smiech).