V nasledujúcich dvoch dueloch mali Popradčania hokejky v ďalších troch góloch. Ich spolupráca sa osvedčila a vďaka nej stále bojujú o štart na šampionáte v Kodani a Herningu (4.- 20. máj).
Hráči z domácej ligy stíhajú
„Je to fajn. Zápasy plynú, vyhrávame a naša lajna sa snaží užiť si každý duel. Keď prispejeme k výhre gólom, vždy to poteší a dvíha sebavedomie. Zatiaľ môžeme byť spokojní,“ pochvaľuje si Buc.
Tridsaťjedenročnému útočníkovi sa pozdáva, že Ramsay s Miroslavom Šatanom dávajú príležitosť viacerým hráčom z domácej súťaže.
„Už viac rokov hovorím, že má kvalitu. Hrával som aj v Čechách, môžem to porovnať. Rok čo rok sú zápasy ťažšie, konkurencia sa zvyšuje. Už to nie je len o jednom či dvoch tímoch, špička sa rozšírila a majstri sa striedajú. Vďaka vyššej kvalite celej súťaže potom hráči z nej stíhajú aj na medzinárodnej scéne a nemajú nejaké veľké rezervy,“ tvrdí 16-násobný seniorský reprezentant.
Väčšie zastúpenie hráčov z Tipsport Ligy v národnom tíme pomáha celej súťaži. „Chalani z domácich klubov dostávajú veľa priestoru. Je to plus do budúcna. Naznačuje im to, že nemusia utekať za každú cenu do iných súťaží, lebo aj z našej sa môžu dostať do reprezentácie,“ upozorňuje.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Z Popradu bližšie než z Česka
Buc dostal prvú pozvánku od Ramsayho v lete. Augustové zápasy s Českom odohral ešte ako kmeňový muž Olomouca. Počas sezóny sa vrátil domov do Popradu a vedenie národného tímu si na neho znova spomenulo.
„Počas sezóny som na národné mužstvo ani nemyslel. Snažil som sa podávať čo najlepšie výkony v klube. Sezóna nebola ideálna. Mal som oveľa vydarenejšie, no vtedy pozvánka neprišla. Teraz asi hľadajú tréneri niečo iné, iný typ hráča. Zavolali mi, som za to vďačný a snažím sa to v zápasoch vracať,“ vraví.
Netají, že v minulosti ho nezáujem z reprezentácie mrzel. V sezóne 2012/13 nazbieral v Poprade 50 bodov (20+30), o tri roky bol v Olomouci asistentom kapitána a následne prispel v ročníku 2016/17 k prvému titulu Banskej Bystrice 44 bodmi (19+25) v základnej časti a 10 (6+4) v play off.
„V takých momentoch ste trošku zarazený. Mrzí to. Túžite aspoň dostať šancu ukázať, čo je vo vás. O to vďačnejší som teraz, keď možnosť mám,“ prezrádza.
Každý má šancu vo vlastných rukách
Hoci štartov v seniorskej reprezentácii nemá veľa, vekovo patrí medzi najstarších. „Neprekáža mi to. Snažím sa zapadnúť medzi mladších chlapcov, tak to bolo aj v Poprade,“ usmeje sa.
Do štartu šampionátu ostáva už len pár dní, boj o miestenky v záverečnej nominácii vrcholí. „Pozitívne je, že forma mužstva ide nahor. Vďaka výhram si viac veríme a vidieť to aj na výkonoch. Počas sezóny som sa necítil tak dobre ako teraz. O účasť na šampionáte už bojujeme v každom zápase. Nepozeráme sa na finálny cieľ – štart na MS, ale na najbližší zápas. Je dôležité, aby sme ho zvládli a presvedčili trénera, že môžeme ísť na šampionát,“ naznačuje.
Trúfa si odhadnúť svoje šance?
„Záleží, ako komu vyjdú posledné tri zápasy. Šancu má každý. Treba potvrdiť dobré doterajšie výkony a potom to ostane už len na tréneroch a manažérovi,“ dodáva.