Najskôr vzbudzoval úsmev. Odpisovali ho. Ako dorastenec bol blízko k tomu, aby s hokejom skončil. „Bolo toho veľa, čo som musel prehrýzť. Vyčítali mi, že som veľmi vysoký a pomalý. Ubíjalo ma to, ale aj poháňalo. Ešte viac som trénoval. Život bez hokeja? Nevedel som si predstaviť. Chcel som dokázať, že ho môžem hrať,“ spomínal na svoje začiatky.
Trápili ho aj problémy s chodidlami. Robili sa mu výrastky, lebo musel hrávať s menšími korčuľami. Také, ktoré by sadli na jeho nohu šestnástku, neexistovali. Basketbalisti hrajú vedľa, uškŕňali sa.
V trenčianskom doraste pre neho nemali miesto, musel do druholigového béčka v Piešťanoch. Ako sám povedal, dostal sa do partie, o ktorú už nikto ani nezakopol. Paradoxne. Utvoril sa tam skvelý kolektív. A jeho akoby pokropili živou vodou. „Nemal toľko talentu, ale vôľou a usilovnosťou to ďaleko dotiahol. S tréningom to niekedy preháňal. Na ľade aj na suchu. Otec mu doma zriadil posilňovňu a tie dávky, ktoré zvládal Zdeno, by vydržal máloktorý hráč,“ opisoval tréner Jindřich Novotný, ktorý Cháru viedol v Piešťanoch. „Rád hrával v útoku, na poste centra, to o ňom málokto vie,“ pridal.
Foto: Ivan Majerský
Chlapci trenčianskeho béčka sa museli vyrovnať s drsnými podmienkami, napriek tomu vyhrali premiérový ročník druhej ligy. „Dostali sme opotrebovaný výstroj z áčka, no zohnať veci pre Zdena bol problém. Keď hral s malou hokejkou, bolel ho chrbát,“ uviedol Novotný. Kouč s úsmevom spomína na zápas v Partizánskom, kde na otvorenom štadióne najskôr svietilo slnko a potom sa prihnal vietor a sneh.
Zlom nastal, keď si ho všimol český hráčsky agent Jaromír Henyš. V osemnástich sa sťahoval do Sparty Praha. Privítanie však nebolo najvrelejšie. Sprevádzali ho aj žarty, že basketbalisti hrajú na Letnej. V Prahe si odkrútil rok. A cestoval do Ameriky. Na draft.
Foto: SITA
„Je to môj kapitálny úlovok. Majsterštyk,“ vravel Henyš v českom denníku Sport. „Správne som sa spoliehal na to, že Amíci budú chcieť najväčšieho hokejistu sveta. Jirka Hrdina (bývalý hokejista, dnes skaut) mi na drafte hovorí: Čo to sem vezieš?! Cháru absolútne nikto nepoznal.“ Dlháňa vysokého dva metre a päť centimetrov si v júni 1996 vybral New York Islanders z 56. miesta.
V Amerike si privyrábal umývaním áut
Začal si zvykať na iný život. Hrával v nižšej súťaži WHL za Prince George Cougars. V lete si privyrábal umývaním áut. „Umývali sa ručne, boleli z toho ramená aj chrbát. Do roboty aj z roboty som jazdil na bicykli, čo bolo takých dvadsať-tridsať kilometrov. A večer som trénoval. Prvý týždeň som bol hotový, potom som si zvykol,“ spomínal Chára. V roku 1997 v drese Islanders prvý raz nazrel do NHL. V nasledujúcej sezóne bol hráčom základného kádra.
Ďalej v jeho kariére prevažujú už len pekné veci. Všade, kde hral, bol pilierom tímu. Z Islanders sa sťahovať do Ottawy. Odtiaľ, v lete 2006, zamieril do Bostonu. Upísal sa mu na päť sezón, ročne si zarobí 7,5 milióna dolárov. A v tíme Bruins si ho vybrali aj za kapitána. Stal sa rešpektovaným mužom.
Foto: SITA
V NHL dokopy nastúpil na 830 zápasov, štyrikrát si zahral v Zápase hviezd. Zámorskí novinári sa na jeho adresu predháňajú v metaforách. Hovoria mu Big Zee. Keď na ľade roztiahne ruky, je ako chobotnica, ktorá má chápadlá všade. A zrážka s ním? Nočná mora.
Je najvyšším hokejistom sveta. Najsilnejším obrancom. A má aj najtvrdšiu strelu. Jej rýchlosť je 169,62 km/h. A mimo ľadu?
Aj tam miluje drinu. Na bicykli v lete zvykne jazdiť po trase horských etáp Tour de France. Vlani vyliezol na najvyšší vrch Afriky.
Foto: RIGHT TO PLAY
„Cesta na Kilimandžáro je najťažšia vec, ktorú som v živote urobil,“ opakoval. Na výstup sa dal nahovoriť, aby pomohol deťom, ktoré žijú v biede. Stal sa vyslancom kanadského humanitárneho programu Right to Play.
Ďalšie záľuby by ste naňho možno ani nepovedali. Keď hrával za New York, kúpil si bicie, naučil sa noty. A tiež občas maľoval. Po prestupe do Ottawy sa zase pustil do štúdia. Vybral si odbor finančný poradca. Koluje v ňom aj krv zápasníka. Jeho otec je bývalý reprezentant v grécko-rímskom štýle. „Naučil ma, ako sa biť. Dostal som základy v zápasení aj v boxe,“ spomínal. Chára. Aj preto je na ľade pripravený zhodiť rukavice a zastať sa spoluhráča.
Foto: Reuters
Nedávno však zostal namäkko. S manželkou Tatianou sa im narodila dcéra Eliz. „Je to niečo úžasné, keď urobí aj takú malú obyčajnú vec, ako že sa na vás pozrie či usmeje,“ dojato rozprával pre klubovú internetovú stránku.
Chára mal v marci 32 rokov. A pred sebou môže mať v NHL už len jediný cieľ: doviesť Boston k Stanleyho poháru.
