"Konečne mi to tam padlo. Šance som mal pritom už predtým, ale nepadalo to. Ako útok (ešte Branko Radivojevič a Rastislav Pavlikovský) sme mali viacero príležitostí, ale v koncovke sme sa trápili. V obrance sa to pritom ešte dalo, povedal Nagy, ktorý dvíhal ruky nad hlavu už aj v prvom stretnutí na turnaji proti Maďarsku.
Vtedy pri prvom striedaní bekendom zblízka sprvoti poplietol hráčov i rozhodcov, no po konzultácii s videorozhodcom jeho „gól“ uznaný nebol. „Škoda toho momentu. Tam sa to mohlo zlomiť. Nakopli by sme sa a mohlo to byť lepšie,“ pripojil Nagy, pre ktorého to bol osemnásty gól v kariére. Radoval sa z neho vôbec? „Každý presný zásah poteší, takže trošku aj áno. Podstatné však bolo to, že sme už ukončili toto trápenie, chvalabohu, že už je koniec.“
Jedným z neúspechov slovenského tímu bola aj skutočnosť, že hráči na ľade za seba nebojovali. „V kabíne sme pritom boli skvelá partia. Na ľade sme však predvádzali veľké chyby, ktoré nás stáli body. V súbojoch s outsidermi z Maďarska a Nórska sme si zasa všetko pobabrali, keď sme prestali hrať, čo súperi využili,“ pripojil rodák z košickej Šace.
Bývalá hviezda NHL sa len márne snaží nájsť stratenú formu. Nepodarilo sa jej to ani v Klotene. „Mal som viaceré zdravotné problémy, po zranení krku som si dokonca myslel, že sa k hokeju už nevrátim. Najväčší strach som mal z osobných súbojov,“ priznal sa. Nagy odohral poslednú sezónu v ruskom Čerepovci. Rád by sa však vrátil opätovne do zámorskej profiligy: „NHL mi vyhovovala, takže rád by som sa tam vrátil. Uvidíme, čo sa stane.“
Na neúspech zo Švajčiarska bude zabúdať dlho: „O hokeji nechcem počuť minimálne mesiac,“ dodal Nagy.
