Hodnotenie hokejistov Slovenska na svetovom šampionáte vo Švajčiarsku
Brankári
Jaroslav Halák (2-) – Po vypadnutí Montrealu z play-off neváhal a okamžite prišiel tím povzbudiť. Proti Kanade nemal pri famóznych presilovkách šancu, s Fínmi aj s Nórmi podal výborný výkon. Rastie z neho opora do ďalších rokov.
Ján Lašák (3) – Turnaj začínal ako trojka, no do bránky sa dostal. V nájazdoch proti Bielorusku nebol vytúženou spásou, proti Kanade šiel do bránky za jasného stavu, s Českom síce inkasoval sedem gólov, no niekoľko ďalších pochytal. Už to však nie je ten „čarodejník“ zo začiatku milénia.
Rastislav Staňa (3-) – Nevyšiel mu zápas s Maďarskom, kde inkasoval až tri góly. Turnaj sa preňho skončil v momente, keď ho tréner Filc stiahol po prvej sérii nájazdov s Bieloruskom.
Obrancovia
Andrej Sekera (2-) – Suverénne najlepší obranca slovenského tímu. Ako jediný dokázal rozohrať, potiahnuť puk, a pritom držať hlavu hore. Ukázal aj ofenzívny potenciál.
Ivan Baranka (4) – Pred šampionátom ho poznal málokto, a tak to i zostane. Nerobil až toľko chýb ako jeho kolegovia, no smerom dopredu bol neškodný. Od elitného obrancu Spartaka Moskva sa čakalo viac.
Peter Smrek (4-) – V jeho hre chýbal pokoj a rozvaha. V deviatich z desiatich prípadov, keď mal počas presilovky dobrú šancu na strelu, puk nemotorne spracovával. Jednu poslal na bránku a bol z nej gól. Stalo sa tak však až v bezvýznamnom zápase s Nórskom.
Jaroslav Obšut (4-) – Skúsený bek mal byť pilierom defenzívy, no nestalo sa tak. Veľmi málo strieľal a keď sa aj odhodlal, súperovi veľké nebezpečenstvo nehrozilo. Po Andrejovi Sekerovi (132) odohral z bekov najviac minút (122).
René Vydarený (4-) – Na ľade nedostával veľa príležitostí, no i tak stihol nazbierať tri mínusové body.
Ivan Švarný (4-) – Prvé tri zápasy sledoval z tribúny, debutu sa dočkal v stretnutí s Fínskom. Svojimi výkonmi však zapadol medzi ostatných kolegov z obrany.
Dominik Graňák (5) – Na šiesty šampionát vo svojej kariére prišiel s vizitkou švédskeho majstra (s tímom Färjestad), no ak by hral v klube ako v reprezentácii, nechceli by ho ani v poľskej lige. Robil až príliš veľa chýb, z ktorých rezultovali góly.
Boris Valábik (5) – Podobný prípad ako na MS v Halifaxe Branislav Mezei. Veľký, neobratný a zmätkár. Keď sa v obrannom pásme dostal pod tlak, vyhadzoval puky mimo hraciu plochu a chodil na trestnú lavicu. Prezentoval sa zopár peknými bodyčekmi, keď bol náznak šarvátky, bol tam on.
Útočníci
Ľuboš Bartečko (2-) – Ako správny kapitán bojoval v každom zápase a snažil sa. Jeho gól 13 sekúnd pred koncom duelu s Maďarskom (!!!) sa ukázal ako extrémne dôležitý.
Marcel Hossa (3) – Najproduktívnejší hráč i najlepší strelec slovenského tímu. Ukázal viacero šikovných ťahov, no hlavne v základnej skupine. Jeho výkon sa dá prirovnať k tomu z vlaňajška.
Michal Handzuš (3-) – Po nie najhoršej sezóne v NHL mu šampionát nevyšiel podľa predstáv. Nebol útočnou oporou, dominoval iba v oslabeniach. Aj napriek skutočnosti, že nikdy nepatril k strelcom, aspoň jeden gól dať mal.
Jiří Bicek (4) – Z útočníkov mal najviac mínusových bodov (-5), no ukázal bojovné srdce. Veľké nebezpečenstvo pre súperových brankárov však neznamenal.
Tomáš Surový (4) – Predstavil sa vo viacerých útokoch, dokonca i v prvom, no okrem gólu do siete Kanady sa nepresadil. Najviac zaujal atakom na vlastného brankára Haláka, keď mu takmer „odpálil“ hlavu.
Juraj Mikúš (4) – Bez Žigmunda Pálffyho je, zdá sa, stratený. Hviezda slovenskej extraligy síce hýrila aktivitou, ale to je na vizitku hráča, ktorý nazbieral v sezóne 113 bodov, veľmi málo.
Milan Bartovič (4-) – Ak by dal v zápase s Bieloruskom za stavu 0:0 gól z brejku, všetko sa mohlo skončiť inak. Jeho prednosťou je rýchlosť, no keď sa rozbehne, stráca prehľad o ostatných hráčoch na ľade.
Juraj Štefanka (4-) – Už to, že sa dostal do nominácie, bolo prekvapujúce. Asi nikto od neho veľa nečakal. Mohol len prekvapiť, čo sa nestalo. Často fauloval, prevažne v útočnom pásme.
Ladislav Nagy (4-) – Hra, ktorou sa prezentoval v NHL, je asi nenávratne preč. V KHL ho vyhlásili za legionára s najhorším prínosom pre svoj klub a slabých výkonov sa nezbavil ani v reprezentácii. Ako-tak mu vyšiel aspoň posledný duel s Nórskom, kde rozhodol o slovenskom triumfe.
Štefan Ružička (5) – Od momentu, keď strelil gól do siete Maďarska, sa herne vytrácal. Mal byť ofenzívnym tromfom tímu, no hral až príliš sebecky.
Branko Radivojevič (5) – Je veľkou záhadou, ako mohol v KHL streliť 17 gólov a nazbierať 45 bodov. Na MS bol jeho najväčším kamarátom roh klziska, kde síce bojoval ako lev, ale to je od hráča, ktorý mal patriť k oporám tímu, veľmi málo.
Rastislav Pavlikovský (5) – Jeden z najskúsenejších hráčov vo výbere Jána Filca odohral veľmi slabučký turnaj. Keď bol na ľade, súperov brankár si mohol dať pivečko.
Peter Ölvecký (5) – Ak by pred turnajom nevypadlo z mužstva viacero centrov, zostal by hrať na farme. Veľká škoda, že sa zranil Stümpel a problémy mal i Kukumberg. Ölvecký totiž na reprezentáciu nedozrel, čo tréner Filc rýchlo pochopil a v zápase s Fínskom ho vyradil zo zostavy.
Michal Macho – nehodnotený. Nastúpil len na jeden zápas (s Nórskom) a aj to len na pár striedaní.