Legendárny Golonka: Pri Slafkovskom sa bojím jedinej veci
Foto: Profimedia, Pravda
Legendárny Jozef Golonka (84) hrával za bratislavský Slovan 14 rokov, ale na titul v československej lige nesiahol.
„Je to škoda, lebo belasí mali vtedy najlepší útok v krajine,“ vraví štvornásobný vicemajster sveta.
Spolu s ďalšou legendou, bývalým spoluhráčom Júliusom Černickým, pokrstili ľadom z Nepelovho štadióna publikáciu My sme Slovan, ktorá mapuje storočnicu klubu z hlavného mesta.
Poteší vás, keď si klub aj takýmto spôsobom uctí svoje legendy?
Áno, i keď by som privítal viac slov o zakladateľoch starého Slovana. Nie každý si môže kúpiť honosnú knihu a na dôležité postavy z histórie by sa nemalo zabúdať. Tiež treba poďakovať všetkým prezidentom klubu, ktorí ťahali klub zo svojich peňazí.
Na Slovensku sú aj bohatí ľudia, ale len málo z nich nájde peniaze na to, aby podporili šport. Už to nie je tak, že šport má podporu od štátu ako v časoch, keď sme hrávali my.
Foto: TIMOTEJ STEFFEK
Bolo to tak aj na začiatku vašej kariéry?
To nie. Vyrástol som na zimnom štadióne. Bývali sme v Ružinove, ktorý bol vtedy ešte perifériou. Pomohli nám saleziáni, ktorí brali chudobných chlapcov ako ja športovať. Mama robila na štadióne najskôr v šatni, potom sa stala trénerkou korčuľovania.
V začiatkoch učila aj Nepelu či Sabovčíka. Mne najskôr učaroval tenis. Darilo sa mi, ale sekol som s tým, keď namiesto mňa poslali do Wimbledonu slabšieho hráča. Zahodil som raketu a viac sa venoval hokeju.
Boli by ste taký dobrý tenista, ako ste boli hokejista?
Ešte lepší! Bol som jedným zo štyroch Slovákov, ktorí za 70 rokov vyhrali Pardubickú juniorku a stali sa juniorským majstrami Československa. Ako 18-ročný som vyprášil seniorského šampióna, Košičana Vrbu. Mal som kvalitu.
Ľutujete, že ste si vybrali hokej?
Áno, niekedy. Mohol som byť viac zabezpečený. Ale nesťažujem sa, mám sa dobre. Niektorí bývalí spoluhráči skončili ako bezdomovci, nevedeli sa presadiť po kariére. Vyštudoval som dve vysoké školy, vedel som sa obracať.
Čítajte viac Regenda a spol. otvárali ústa. Hviezda Anaheimu skórovala spoza bránky
Bol Slovan od začiatku vaša srdcovka?
Prvýkrát som si obliekol belasý dres ako 17-ročný, klub sa vtedy ešte volal Sokol Bratislava. Hral som federálnu ligu s najlepšími hráčmi v krajine, pre tínedžera skvelá škola. Zavolali ma aj do národného tímu, ako náhradníka.
Vo Švédsku som strelil gól a všetci o mne písali ako o novom objave. Na letisku som však odmietol odniesť batožinu skúsenejšiemu spoluhráčovi a z reprezentácie ma za to vyrazili. Dodnes sa na tom smejem… Zobrali ma späť krátko po 18. narodeninách.
Platilo aj za vaších čias, že na Slovan sa chcel každý vytiahnuť?
Samozrejme. Mali sme najlepší útok – Černický, Golonka, Starší. Zvádzali sme legendárne súboje najmä proti českým tímom. Černický sa potom zranil. Tréneri ho nahradili mladým Valachom. Mal čuch na zakončovanie, pripravil som mu veľa gólov. História Slovana je veľmi bohatá, hral som s množstvom skvelých hokejistov.
V čom ste boli lepší ako súperi?
Nikoho som sa nebál, plus pomáhalo mi periférne videnie. To sa nedá naučiť, s tým sa musíte narodiť. Počas hry som súperovi naznačil, že idem vpravo, zároveň som videl spoluhráča na ľavej strane a prihral mu. Je to veľmi dôležitá súčasť hry každého dobrého centra. Bez periférneho videnia to má stredný útočník oveľa náročnejšie.
Čítajte viac Bože, nemal som to robiť. Kouč Montrealu sa vyjadril k trestu pre Slafkovského
Po návrate z pôsobenia v Nemecku vás Slovan odmietol pre vysoký vek. Neboli ste na svoj materský klub nahnevaný?
Vôbec nie. Aj napriek tomu, že to nebola pravda. Necítil som sa starý, ani som tak nehral. Bol som v skvelej forme, výborne trénovaný. Po striedaní mi stačila chvíľka, aby som si oddýchol a opäť mohol naskočiť na ľad. Niektorí hráči vypotia za zápas litre potu. Ja nie, takmer vôbec som sa nepotil.
Pozriete si ešte hokej? Chýba vám niekedy?
Sledujem zápasy, čo by nie. Ale už je to iná hra ako za našich čias. Chalanom vždy držím palce. Ale viete, čo sa mi nepáči?
Vravte.
Až prílišné otvorenie sa voči koučom zo zahraničia. Beriem to ako devastáciu potenciálu domácich trénerov. Máme šikovných odborníkov, treba im dať príležitosť. Zahraniční tréneri sem ťahajú priemerných legionárov, ktorí hrávajú viac, ako domáci mladíci.
Aj preto je reprezentácia stále len na ôsmom mieste na svete. Áno, bronz z olympiády je skvelý, ale bol to slabo obsadený turnaj, chýbali najlepší hráči. Zlato z Göteborgu, striebro z Helsínk – dosiahnuť úspech raz za desať rokov nestačí.
Čítajte viac Slafkovský je ako Sagan. Na nič sa nehrá, ľudia to milujú
Musí si fanúšik počkať, pokiaľ dospeje nastupujúca generácia Juraja Slafkovského a spol.?
Fandím mu, ale vyčkajme, kým niečo dokáže. Je to fantastický hokejista, s výborným prehľadom, má to v hlave spočítané. Je disciplinovaný a inteligentný. Avšak bojím sa jednej veci.
Akej?
Že sa okolo neho vytvorilo až príliš veľké „haló“. Nielen u nás, ale aj v Kanade, čo napokon môže byť pre neho až nebezpečné. Kanadské hviezdy nechcú byť v tieni talentu z Európy a niekto si na neho môže vyšliapnuť. Nemám obavy, že by sa nepresadil – to sa mu určite podarí.
Musí naďalej zostať skromný a tvrdo na sebe pracovať. História si pamätá viacero talentov, ktoré rýchlo zhasli. Napríklad Martin Réway. Ale to je rozdiel, Slafkovský má lepšiu morálku. Držím mu palce, nech sa mu darí, Slovensko potrebuje každého kvalitného hokejistu.
