Bojím sa o posledných kamarátov, strachuje sa hokejová legenda

Prezident Českej republiky Miloš Zeman ho vyznamenal medailou Za zásluhy I. stupňa. Sedemdesiatšes­ťročný Nedomanský mal aj pricestovať do Prahy, aby si ocenenie osobne prevzal, ale tvrdá pandemický realita v súvislosti s koronavírusom ho prinútila zostať za veľkou mlákou v kalifornskom Palm Desert.

„Manželka skákala od radosti, keď sa dozvedela, že sa môžeme ísť pozrieť do Vladislavskej sály Pražského hradu. Bohužiaľ, ceremoniál zrušili a zostali sme doma,“ uviedol Václav Nedomanský v rozhovore pre web iDnes.cz.

Hokejový svetobežník prežíva na konci života obdobie vyznamenaní a zásluh. Pred rokom v novembri ho ako druhého Čecha prijali do Siene slávy zámorského hokeja v Toronte. Nasledovali obdobné slávnosti v Los Angeles a Detroite, kde počas zámorskej kariéry pôsobil.

Bol aj na recepcii na českej ambasáde v Ottawe, ale do Prahy sa zatiaľ nedostal. "Rád vnímam ocenenia od ľudí, najmä od fanúšikov, ktorí si ma pamätajú. Ich priazeň aj po rokoch je niekedy až dojemná.

Počas Svetového pohára v Toronte pred štyrmi rokmi prišla za mnou pani pochádzajúca z Bratislavy. Pricestovala autobusom a ukázala mi tablo, kde bolo napichnutých asi 50 obrázkov z mojej kariéry. V takej chvíli človek cíti najväčšie zadosťučinenie a ohodnotenie," uviedol Nedomanský.

Foto: SITA/AP, Nathan Denette

Václav Nedomanský, Václava Nedomanského uviedli do hokejovej Siene slávy.

Niekdajší skvelý kanonier žije v Palm Desert, kde teploty v lete siahajú až k 50 stupňom Celzia. Ako sa v týchto končinách Kalifornie ľudia vyrovnávajú s pandémiou ochorenia COVID-19?

"Nosíme rúška a držíme vzájomné odstupy. Máme jednoduchšiu situáciu ako v Los Angeles alebo New Yorku, kde je hustota zaľudnenie oveľa vyššia. Tam nie je kam utiecť. A či mám aj ja strach? Vírus ničí pľúca a preniká aj do ďalších orgánov. Bojím sa najmä o posledných pár kamarátov, najmä keď sledujem situáciu v Prahe.

Tie čísla nakazených sú obrovské. Mrzia ma existenčné starosti rodín aj firiem, život je obmedzený a tým aj horší," smutne skonštatoval Nedomanský, ale zároveň zodpovedne doplnil: "Pravidlá by sa mali rešpektovať bez ohľadu na názory ľudí, ktorí nemajú potrebné vzdelanie.

Čudujem sa nedisciplinovanosti na trhoch či v potajomky otvorených krčmách. U nás sa všetci okolo mňa správajú rozumne. Ja chodím nanajvýš venčiť psa okolo domu. Občas zájdem na vyšetrenie k lekárovi, o nákupy sa stará manželka."

Hokejista s prezývkou „Big Nedo“ tiež prezradil, že je sklamaný zo súčasného stavu najrýchlejšej kolektívnej hry v Česku.

„Hokej u nás doma žil z úspechov Zlatej generácie. Dôveru dostali slávne mená, ale zabudlo sa na to, že nie každý skvelý hráč musí byť zároveň dobrý učiteľ a tréner. Mnohým chýbalo vzdelanie. Chýbajú odborníci, akými boli Horský či Bukač,“ podotkol.

Nedomanský bol hokejista s netuctovým príbehom emigranta. Majster sveta z roku 1972, resp. strieborný medailista zo ZOH 1968 a bronzový zo ZOH 1972 je aj člen Siene slávy IIHF aj Siene slávy Slovenského zväzu ľadového hokeja.

Rodák z moravského Hodonína sa preslávil nielen ako geniálny zakončovateľ Slovana Bratislava, ale najmä po svojej emigrácii do Severnej Ameriky.

Tam si najprv obliekal dresy Toronto Toros a Birmingham Bulls vo WHA a až ako 33-ročný si úspešne vyskúšal aj NHL vo farbách Detroitu Red Wings, New Yorku Rangers a St. Louis Blues. V NHL odohral 428 zápasov a získal v nich 283 kanadských bo­dov.