Myslíme negatívne, priznáva usmievavý Fín
Foto: SITA
Čomu sa momentálne venujete?
Chodím na vysokú školu a venujem sa biznisu. Ide o viacero aktivít, najmä o predaj dresov pre futbalistov, hokejistov, florbalistov a ostatných športovcov. Vyrábajú sa v Čechách a my ich predávame vo Fínsku. Vďaka tomu som v stálom kontakte s ľuďmi z Čiech, cestujem i na Slovensko.
Od minulého roka nechytáte. Prečo ste v takom mladom veku ukončili kariéru?
Už okolo Vianoc v mojej poslednej sezóne mi úplne došla energia. Stratil som chuť do hokeja i formu. Bolo mi jasné, že moja výkonnosť už pôjde prudko dole. Necítil som to, čo potrebujem, aby som mohol chytať na najvyššej úrovni. Odohral som toho počas kariéry dosť a povedal som si, že je lepšie skončiť, keď ste na vrchole. Nie neskoro, keď vás z bránky vyženú.
Na aký študijný odbor ste sa vrhli?
Zvolil som si matematiku, štatistiku. Som v prvom ročníku. Chodím denne do školy, strávim tam v priemere štyri až šesť hodín a následne sa venujem práci. Žiadneho hokejistu za spolužiaka nemám, ale na ekonómiu na rovnakej univerzite chodí môj bývalý spoluhráč Teemu Normio.
Nechýbajú vám po toľkých rokoch každodenné tréningy a zápasy?
Samozrejme, trochu mi to chýba. Ale už keď som mal dvadsať rokov, vedel som, že moja profesionálna kariéra nebude príliš dlhá. Do všetkého som vždy šiel s maximálnou intenzitou a emóciami. Snažil som sa odovzdať nielen v zápase, ale aj na každom tréningu, vždy stodesať percent. Bolo mi jasné, že takto nemôžem vydržať trebárs do tridsaťpäťky. Tréner Zdeno Cíger mi v Slovane hovorieval, že si musím vedieť aj vydýchnuť, šetriť sa. Ale ja to nedokážem. Viem robiť veci len naplno. Aj preto som skončil.
Nepremýšľali ste nad tým, že by ste popri štúdiu a práci chytali v nejakej nižšej súťaži, aspoň pre zábavu?
To sa jednoducho nedá. Ako brankár som mohol chytať len na najvyššej úrovni. Nemám nervy chytať len tak, pre zábavu. Celú sezónu som však hrával hobby ligu ako hráč v poli, hokejovú aj florbalovú.
Odpozorovali ste za tie roky niečo od útočníkov? Strieľate veľa gólov?
(smiech) Áno, dávam ich dosť.
Bilancovali ste už kariéru?
Som celkom spokojný. Chýba mi len štart v reprezentačnom drese. Po tom som vždy veľmi túžil. Keď som chytal v najlepšej forme, chcel som dokázať, že na to mám. Bohužiaľ som nikdy nedostal šancu. Raz som bol v nominácii na jeden turnaj, ale len ako necestujúci náhradník. Inak som si zachytal v SM-liige, slovenskej a českej extralige. Splnilo sa mi skoro všetko, o čom som sníval.
Foto: SITA
Chýba vám doma niečo zo Slovenska?
Najmä večerné stretnutia s kamarátmi. Chodievali sme von na večere, stretli sme sa aj desiati a zabavili sa. Vo Fínsku takúto tradíciu nemáme a chýba mi to. Pôsobenie v Slovane bolo nádherné pre mňa i moju rodinu. V Bratislave som mal veľa priateľov. Páčil sa mi váš spôsob života, slovenské jedlá, ľudia aj počasie. Jednoducho bol som na Slovensku spokojný.
Naučila sa manželka Juli variť nejaké slovenské jedlá?
Ani nie. Niekedy si doma niečo vyskúšame urobiť, ale keďže často pre pracovné povinnosti cestujem do Česka a zastavím sa aj na Slovensku, tak si vaše tradičné jedlá dám priamo tam.
Boli ste na niektorom zápase Slovana v KHL?
Chcel som, ale nikdy mi to nevyšlo. Keď som bol v Bratislave, nikdy nehrali doma zápas.
Fínčina je pre Slovákov veľmi ťažký jazyk a určite to platí aj naopak. Ako sa vám podarilo tak dobre naučiť po česky a slovensky?
Slovenčina i čeština sú náročné, ale od začiatku som vedel, že ak chcem u vás pôsobiť, je pre mňa veľmi dôležité naučiť sa jazyk., Je ťažké hrať niekde hokej, ak nerozumiete trénerovi a spoluhráčom. Vo Vsetíne som sa od začiatku snažil čo najviac rozprávať. Stále som sa zlepšoval. Keďže som teraz v neustálom kontakte s ľuďmi z Čiech, tak vaše jazyky nezabudnem.
Čo by ste poradili Slovákom, ktorí by sa chceli naučiť po fínsky?
Vo Fínsku je to o dosť ťažšie, než naopak. U nás totiž takmer každý hovorí dobre po anglicky. Ak príde do Fínska nejaký slovenský alebo český hokejista, nepotrebuje sa učiť po fínsky. Radšej sa zdokonalí v angličtine, ktorou sa hovorí v kabíne. Cudzinec sa vo Fínsku bez problémov zaobíde bez znalosti nášho jazyka. Ak by sa však niekto naozaj chcel naučiť po fínsky, treba začať čo najskôr rozprávať a snažiť sa s domácimi komunikovať len v ich jazyku.
Aký je najväčší rozdiel medzi Fínmi a Slovákmi?
Fíni sú chladnejší a rezervovanejší. Uvedomíte si to najmä pri stretnutí s cudzími ľuďmi. Na Slovensku sa s vami začnú baviť otvorenejšie, oveľa pozitívnejšie. Sú priateľskejší. U nás pôsobia skôr depresívne a nespokojne.
Môžu za to dlhé tmavé večery a polárna noc?
Podľa mňa nie. V lete zas máme len svetlo. Ľudia sú jednoducho zvyknutí na niečo iné.
Prečo potom tak často podliehate depresii?
Taká je jednoducho naša mentalita. Viac myslíme na negatívne veci namiesto toho, aby sme sa radšej tešili z pozitívnych. Je to jeden z najväčších problémov našich ľudí. Ja som skôr pozitívny typ, sčasti som sa to naučil aj počas pôsobenia v Čechách a na Slovensku. Potvrdilo sa mi, že je to lepší spôsob života.
Fíni, ale aj Česi a Slováci, často holdujú alkoholu. Sú si v tomto veľmi podobní?
Práveže nie. Slováci idú do krčmy alebo reštaurácie a popíjajú s priateľmi, zatiaľ čo Fíni pijú najmä doma a sami. To nie je veľmi dobré.
Čo by si Slováci vo Fínsku nemali nechať ujsť?
Najkrajšie, čo môžu u nás vidieť, je úžasná príroda. Ak si na to nájdu čas, najlepšie urobia, ak nezostanú len v centre Helsínk, ale pôjdu sa pozrieť niekam do okolia mesta. Vyrazia na výlety pozrieť sa, ako vyzerá fínska príroda. Máme krásne jazerá, lesy a všade vládne čerstvý duch prírody.
Foto: SITA
Aké jedlo by mali vyskúšať?
S tým je to u nás ťažšie. V reštauráciách totiž narazíte na talianske či čínske jedlá, ale na fínske veľmi nie. Keby poznali nejakých Fínov, najlepšie by bolo vyskúšať čosi u nich doma.
Prídete sa pozrieť na šampionát?
Prídem do Helsínk aj Štokholmu. Do Štokholmu pôjdem pracovne a do Helsínk ako fanúšik. Vlani som na majstrovstvách sveta nebol.
Budete mať v slovenskom alebo českom tíme nejakých kamarátov, s ktorými by ste sa chceli stretnúť?
Uvidíme, aké budú záverečné zostavy. Azda sa tam nejakí nájdu.
Komu by ste fandili, ak by sa zopakoval vlaňajší semifinálový duel medzi Českom a Slovenskom?
(premýšľa) Ťažká otázka. Asi by mi to bolo jedno (smiech). Rád by som si taký duel pozrel. Ak by vyhrali Slováci, mal by som radosť, a keby triumfovali Česi, tak tiež. Asi by som držal palce mužstvu, v ktorom by som mal viac kamarátov.
Fíni obsadili vlani štvrtú priečku. Aké majú ambície tento rok?
Vlani to bolo po zisku zlata v Bratislave úplne iné. Očakávania boli oveľa vyššie. Teraz sa dva týždne pred štartom o šampionáte príliš nepíše, chýba nadšenie. Máme však kvalitných hráčov a pokojne môžeme získať aj titul majstrov sveta.