Slováci neboli v hokejovej republike doma. Nemali formu

Okolnosti tímu žičili

Vyšlo všetko – až na to posledné. Hokejisti Slovenska prišli do chrámu v hokejovej republike, kde vstupenka na ich stretnutia neraz patrila k najvzácnejším vianočným darčekom pre malých i veľkých, kde i v odľahlých dedinkách viseli v oknách slovenské vlajky – nepripravení.

Pritom okolnosti žičili tvorbe slovenského tímu ako málokedy. Situácia v play-off NHL sa vyvinula tak, že prišli i veľké útočné hviezdy, Mariánovia Hossa i Gáborík, defenzívny center Michal Handzuš, brankár Jaroslav Halák i Ľubomír Višňovský, najproduktívnejší obranca NHL v základnej časti. Nevyšlo síce všetko, zranenie vyradilo útočníka Tomáša Kopeckého, povinnosti v play-off NHL neumožnili prísť obrancom Andrejovi Meszárošovi a Zdenovi Chárovi, kapitánovi olympijského mužstva z Vancouvru 2010, kde Slovensko skončilo štvrté, druhé najlepšie z európskych tímov.

Fanúšikovské duše aj tak plesali: z úspešnej olympijskej zostavy korčuľovalo v Bratislave šestnásť hráčov na čele s kapitánom Pavlom Demitrom, najproduktívnejším hokejistom olympijského turnaja! Niektorí z nich priznali: ak by šampionát nebol na Slovensku, neprišli by. Hrať však na domácom ľade, čo vyjde raz za život, prebilo akékoľvek váhanie.

Mužstvo však vstúpilo do inej rieky než v kanadskom Vancouvri. Snahu Hanlonovým zverencom s prižmúrením oka uprieť nemožno, hoci zápasy o život sa hrajú s oveľa väčším nasadením, než aké predviedli ťažkopádni Slováci proti ľahkonohým Fínom – česť výnimkám, na ktoré stačia prsty na jednej ruke. Bezradnosť vystresovaných a utrápených mužov na ľade i slovenskej striedačke bila do očí.

Čo sa stalo, že z produktívneho Demitru ostal v porovnaní s Vancouvrom priemerný hráč, čo platí aj o prvom útoku, ktorý mal mať prívlastok úderný a rozhodovať zápasy? Slováci hokej určite hrať nezabudli. Skôr to vychádza, že nedocenili spoločnú prípravu. Nedonútili sa zaťať zuby, ubrať z posezónneho výdychu a i na úkor pohodlia absolvovať celú záverečnú prípravu. K domácemu šampionátu taká daň patrí. Z veľkých postáv tak urobil Miroslav Šatan – a dôležitými gólmi opäť – ako neraz predtým, pomohol tímu, hoci už nechodil toľko na presilovky.

Slováci sa zadreli

Rámus – aj mediálny – aký sa spustil za návrat Richarda Zedníka do mužstva po jeho ukrivdenom odchode bez rozlúčky, naznačil, že v šatni niečo neklape.

Zedníka prehovoril Pavol Demitra, ktorý vtedy v príprave v Košiciach ešte nekorčuľoval. Chýbal tam aj generálny manažér Peter Bondra. Sám priznal, že ak by bol už v Košiciach, nijaký problém so Zedníkom by nevznikol. Mali tam byť obaja – kapitán i generálny manažér. Zedník dostal bianco šek, obranca Martin Štrbák ešte v polovici marca (!) rezolútne tvrdil, že návrat do reprezentácie neprichádza do úvahy. Obaja dlhé roky patrili k oporám reprezentácie, Zedník odohral olympijský turnaj pred vyše rokom vo veľkom štýle. Klobúk dolu, čo dokázali, no teraz nepresvedčili. Nielen oni však zaostali za očakávaním – na prvý gól čaká aj Marián Hossa.

Kto dosiahol v kolektívnom športe úspech, zdôrazní, že závisí od mnohých maličkostí, ktoré musia do seba pevne zapadnúť, šťastie nevynímajúc. Vieme – šťastie žičí pripraveným.

Aj Česi vlani balansovali nad priepasťou, hrozila im blamáž. Až Jaromír Jágr od pľúc vypenil aj na hráčov z NHL, ktorí odmietli prísť – a uvoľnil negatívnu energiu. Česi od tej chvíle nasadli do zlatého koča.

V slovenskej kabíne, kde po prehrách takisto narastal pretlak, nezahrmelo tak, že by sa triasli steny. Triasli sa hráči – ich obavy o výsledky rástli od zápasu k zápasu – namiesto formy, ako si to želal generálny manažér Peter Bondra.

Nik nebude drieť tak, ako my, sľuboval tréner Hanlon. Slováci dreli – až sa zadreli. Chýbala im hokejová ľahkosť, niektorým i Višňovského vôľa a chuť vzoprieť sa nepriaznivému vývoju.

Dlh fanúšikom

Prehry o gól ubíjajú najviac. Ak však v mimoriadne žičlivom domácom prostredí prídu štyri po sebe, pričom Slovensko s piatimi hráčmi z NHL v zostave prehráva s Nemeckom bez jediného hokejistu z NHL 0:4, niečo nie je v poriadku. Ku cti Slovákom slúžilo, že stratu takmer dohnalo. Keby Demitra pred koncom vyrovnal, všetko mohlo byť možno inak…

Na keby sa však nehrá, a tak hokejisti Slovenska sklamali hokejovú republiku. Sami to priznávajú.

V pondelok sa s domácim svetovým šampionátom rozlúčia.

Viacerí hráči z tohto tímu túžili po oveľa krajšom konci v reprezentácii. Za to, čo pre slovenský hokej v predchádzajúcich rokoch spravili a čo v ňom dosiahli, im patrí veľká úcta a uznanie. Za piskot v sobotu si však môžu sami. Snáď posledný zápas odohrajú tak, aby ich vyprevádzal potlesk. Fanúšikom však ostali dlžní.