Finálová (ne)kultúrnosť
Suverénne prvenstvo Slovana po základnej časti. Húževnatosť Banskej Bystrice. Ústup Trenčína a Zvolena z popredných pozícií.
Neuznané góly vo finálovej sérii (1:1).
Osobnosti? Žigmund Pálffy zaostal za vlaňajšou sezónou, no stále vyčnieval. Podobne ako útočník Ján Pardavý. Obaja sa už blížia k štyridsiatke, čo tiež niečo hovorí o úrovni súťaže.
Ani finále sa nestalo jej parádnym výkladom. Napätie k súbojom o zlato patrí, medzi bratislavským útočníkom Lažom a košickým brankárom Hudáčkom sa v rámci normy zaiskrilo. Zápasy v ružinovskom provizóriu neupútali; aj preto, že domáci v prvých dvoch padli. Nekultúrnosť hlásateľa a časti divákov korešpondovala s neútulným prostredím.
Košice majú najkrajšiu arénu, ale ani najhokejovejšie prostredie nie je zárukou kultúrnosti. Skandovať urážlivé pokriky, keď už je po boji, víťazom patrí zaslúžená sláva a porazeným česť, je takisto cez čiaru.
K dôstojnosti dekorovania víťazov nenápadne prispel Eric Assimakopoulos, mecenáš Slovana. Keď Bratislavčania so striebrom na hrudiach chceli zísť z ľadu, vrátil ich späť – aby vzdali hold víťazom.
Gesto Američana mi tiež ostane v pamäti. Inak – aká liga, také vyvrcholenie.