Zázraky sa dejú málokedy, ale slovanisti si veria: Zvládneme to

„Nemáme inú šancu, iba bojovať, dať do toho srdce. Teraz je to už len o vôli a o šťastí,“ hovorí kapitán Slovana Ľubomír Vaic. Počas pôsobenia v Magnitogorsku na vlastnej koži okúsil, ako sa dá stratiť titul, ktorý už takmer držíte v rukách. „Vo finále sme vyhrávali 2:0 na zápasy a nakoniec sme prehrali 2:3. Takže všetko je možné. Verím, že máme dosť silný tím a zvládneme to,“ vraví Vaic.

Vo finále slovenskej extraligy sa ešte žiadnemu tímu nepodarilo otočiť sériu, v ktorej prehrával 1:3. V skoršej fáze play-off to dosiaľ dokázali iba dva tímy – vo štvrťfinále v roku 2003 Trenčín zvrátil sériu proti Skalici a predvlani sa podobný kúsok podaril práve Slovanu v semifinále proti Dukle. Z terajšej základnej zostavy belasých zažili spomínanú sériu útočníci Kuľha, Hujsa a Lažo a tiež obrancovia Kováčik, Sersen a Bohunický.

Najväčšie zmŕtvychvstanie v extraligovej histórii predviedli Trenčania – predvlani zdolali vo štvrťfinále Martin, hoci už prehrávali 0:3 na zápasy. „V takých chvíľach sa ukáže partia. Neuveriteľne sme sa zomkli, boli sme skvelí priatelia. To už nikdy nezažijem. Bolo to úžasné,“ spomína útočník Andrej Kollár, jeden z vtedajších lídrov Dukly.

Máloktorá séria bola na Slovensku taká šťavnatá. Na ľade lietali päste (rozhodcovia rozdali dokopy 627 trestných minút), ale aj drsné reči. Martinský útočník Lukáš Říha chodil za Trenčanom Marcelom Hanzalom so slovami – si vrah (Hanzala vtedy čakal súd za autonehodu, pri ktorej zomrel jeho spoluhráč). Říha ho neskôr nazval aj troskou a sviňou, ktorá „patrí do basy“. Český hokejista okrem toho opakovane znevažoval hokejové schopnosti Trenčanov.

„Každý chlap má svoju česť a v nás vtedy vrela krv. Martinčania sa nesprávali ako víťazi voči porazeným, netušili, čo je to skromnosť. Boli sme nažhavení, pripravení bojovať, biť sa o víťazstvo do poslednej chvíle,“ opisuje Kollár.
Trenčania postúpili, v semifinále potom viedli nad Slovanom 3:1, ale sériu stratili. „Boli sme v podobnej situácii ako teraz Košice – viedli sme 3:1, potom 3:2 a čakal nás zápas doma. Chceli sme potvrdiť postup, ale domáce prostredie nás tak zviazalo, že sme dostali 1:4 a bolo vybavené. Bol to zlomový zápas,“ tvrdí Kollár.

V bláznivej predlanskej sezóne to ešte nemuselo byť so senzačnými obratmi všetko – vo finále Košice prehrávali so Slovanom 0:3, ale dokázali vyrovnať, siedmy zápas však prehrali 2:3.

Či budú belasí snívať sen o zvrátení finálovej série naďalej, sa ukáže v šiestom zápase. „Pokúsime sa vyhrať, nič iné nám neostáva,“ charakterizuje situáciu gólman Slovana Pavol Rybár.

„Nôž na krku budú mať obaja. Keď Košice nevyhrajú, budú to mať v siedmom zápase v Bratislave veľmi ťažké. Keď nevyhrá Slovan, je koniec. Uvidíme, čo s hráčmi narobí psychika. Očakávam opatrný hokej, rozhodnú maličkosti a charakter,“ rozoberá Kollár.