Hanlon: Nechcem byť na Slovensku iba hosť

Prečo ste sa rozhodli viesť slovenskú hokejovú reprezentáciu?
Dôvodov je niekoľko. V prvom rade som mal so slovenskými hokejistami doteraz len pozitívne skúsenosti, sú to skvelí chlapíci. Viem, že táto krajina žije hokejom. Presvedčil som sa o tom aj v utorok, keď som sledoval v televízii extraligový zápas medzi Nitrou a Banskou Bystricou. Hralo sa s veľkým nasadením, v úžasnej atmosfére.

Dlho ste nad ponukou premýšľali?
Definitívne som sa rozhodol počas olympiády vo Vancouvri. Mal som možnosť viesť aj jeden európsky klub, ale chcel som koučovať reprezentáciu. To je obrovská pocta, ale aj zodpovednosť. A ja mám takýto druh zodpovednosti rád. V klube máte na starosti istú skupinu hráčov, sleduje vás pár tisíc fanúšikov, možno jedno mesto. Ale s reprezentáciou pracujete pre celú krajinu.

Nahradiť úspešnú generáciu slovenských hokejistov, ktorá je pomaly na odchode, nebude jednoduché. Počítate s tým?
Všetci starší hráči, ktorí ešte chcú reprezentovať, majú dvere do tímu otvorené. Ale generácia, ktorá dosiahla úspechy, tu nebude naveky. To si musia mladí hráči uvedomiť. Musia vziať na seba zodpovednosť, oveľa tvrdšie trénovať a nedať sa znechutiť neúspechmi. Mojou úlohou je prebudiť v nich vášeň a zanietenie. Latka, ktorú nastavili Demitra, Handzuš či Chára, je nastavená vysoko. Mladí nech sa pokúsia prekonať ju.

Každý tréner vnesie do tímu svoju pečať. Aká bude vaša?
Rád by som nadviazal na prácu, ktorú mi odovzdal tréner Filc. Slovensko má rýchlych hráčov, takže by som chcel, aby sa prezentovalo rýchlym hokejom. Tak ako to predviedlo vo Vancouvri proti Kanade. Veľa však bude závisieť aj od toho, akých hráčov budeme mať k dispozícii.

Ako dlho sa chcete počas roka zdržiavať na Slovensku?
Nechcem byť na Slovensku len hosť. Chcem tu zapadnúť medzi ľudí, naučiť sa jazyk, spoznať vašu kultúru. Funkcia reprezentačného trénera v sebe zahŕňa aj prácu s mládežou, deťmi. To je pre mňa ďalšia výzva. Pracovať s mladými hráčmi, z ktorých raz môžu vyrásť noví reprezentanti. Hokej je pre mňa rovnakou prioritou, ako môj osemročný syn.

Ako zareagovala vaša rodina?
Samozrejme, že ma podporuje. Manželka so mnou precestovala celú Ameriku, vlastne celý svet. Keď som jej v utorok posielal e-mail, že už sa obzerám po škole pre nášho syna, odpovedala mi: „Už? Takže zasa vyrážame?“. Bratislava nám vyhovuje. Počtom obyvateľov, ktorí tu žijú, aj možnosťami, aké ponúka. Po majstrovstvách sveta sa vrátim domov a s manželkou všetko preberieme. Potom sa rozhodneme, či sa sem presťahujeme.

Ak dosiahnete úspech, ľudia vás budú velebiť ako vášho predchodcu Jána Filca. Ale ak mužstvo sklame, slovenský národ vás zatratí. Ste na to pripravení?
Neporovnávajte ma prosím s trénerom Filcom. On je vaša legenda, ktorá zostane v srdciach Slovákov. Nemôžem ho v tomto smere nahradiť.

Ako budú vyzerať vaše najbližšie dni?
Vo štvrtok (dnes) odlietam do Kanady. Musím si vybaviť pracovné veci vo Vancouvri,kde som naposledy pracoval ako skaut. Na Slovensko sa vrátim 13. apríla. Odštartujeme prípravný kemp na majstrovstvá sveta. Ján (Filc) už všetko naplánoval a nachystal – časy tréningov, prípravné zápasy. Ja len prídem, otvorím si zápisník s poznámkami a pustím sa do práce.

Do začiatku majstrovstiev sveta v Nemecku zostáva už len pár týždňov. Nie ste z toho nervózny?
Nervózny som len vtedy, keď moja manželka vyrazí na nákupy. V podobnej situácii som už bol viackrát v Bielorusku, ani tam som na prípravu reprezentácie nemal viac času. Ak by som prišiel do krajiny, kde nikoho nepoznám, bolo by to ťažké. Ale toto nie je ten prípad. Ján Filc sa nestratí, ani neodíde niekam do Mexika, ale budeme ďalej úzko spolupracovať.

S akým cieľom pôjdete na svetový šampionát?
Na každých majstrovstvách sveta alebo na olympiáde má slovenská reprezentácia šancu bojovať o medaily. Viem, vždy sa to nepodarí, ale na začiatku každého prípravného kempu, pred každým turnajom musia hráči myslieť na medailu.