Veľmi si užíva konfrontáciu nasledovníkov na včera skončenej olympijskej kvalifikácií v Bratislave. A zároveň verí, že čoskoro bude v NHL ďalšia poľská stopa. „Máme tu jedenásťročného chlapca, ktorý vyniká medzi 3–4 rokov staršími deťmi,“ teší sa rodák z Radomska.
Poliaci vstúpili do turnaja výhrou nad Bieloruskom (1:0), ale proti Slovensku ťahali za kratší koniec (1:5). Čo zápasy ukázali?
Proti Bielorusom a v jednej tretine so Slovenskom to, že sme schopní hrať proti najlepším a nebyť fackovacím panákom v brutálnej olympijskej kvalifikácii. Je to vojna, ale postavili sme sa tomu čelom.
Rozhodne sa dnes s Bielorusmi. Váš tip?
Zachytil som, že vám neprišli hráči z NHL, ale je tam dostatok kvality. Máte obrovský potenciál, za chrbtom divákov. Vyhrali ste prvé dva zápasy, do ktorých ste naskočili z prípravy. Verte mi, že to nie je ľahké. To, že sme s nimi vyhrali, bolo fantastické. Podržal nás brankár John Murray, obrana držala a strelili sme jediný gól. S Bielorusmi to bude zápas na život a na smrť.
Viacerí slovenskí hráči z NHL odmietli pozvánku do reprezentácie. Nezdá sa vám, že dres národného tímu už nie je pre hráčov najcennejší?
Tak to je. Jeden nemá kontrakt, druhý je zranený, tretí sa necíti pripravený mentálne… Nie každému sa chce v auguste hrať kvalifikáciu. Je dôležité, že teraz máte v tíme hráčov, ktorí reprezentovať chcú. Keď som hrával ja, v 90. rokoch minulého storočia a na začiatku tretieho milénia, ste mali výber ako hrom. Jozef Stümpel, Peter Bondra, Zdeno Chára, Žigmund Pálffy, Miroslav Šatan… Všetci mysleli inak.
Foto: SITA/AP, Charles Krupa
Ako to myslíte?
Dnes sa ľudom nechce robiť. Radi by rýchlo zbohatli v kryptomenách. Boli podnikateľmi, manažérmi či influencermi na instagrame. Zarábať videami na sociálnej sieti? Vtedy sme ešte nemali ani poriadne mobily. Boli to iné časy. Vtedy sme so spoluhráčmi skočili na pivo do krčmy či na zábavy a nemuseli sa báť, že nás niekto natočí na twitter či instagram.
A aj pekné, keď sa obhliadnete za svojou kariérou, nie?
Veru, rád na to spomínam. V roku 2000 som hral v Zápase hviezd, niečo neskutočné. Ešte aj teraz stretávam ľudí v Katowiciach, ktorí mi hovoria, že po nociach nespali a sledovali moje zápasy. Zahreje to pri srdci.
Hrali ste s viacerými slovenskými hokejistami – Jozef Stümpel, Zdeno Chára či Žigmund Pálffy. Na Slovensku sú za modly. Nemrzelo vás, že nie ste z hokejovej krajiny?
Nikdy, som hrdý Poliak. Chápem, čo tým myslíte, ale ja sa nemám na čo sťažovať. Určite je to iné, lebo v Poľsku je hokej trochu zabudnutý a nerozvinutý. Mám akadémiu, popularizujeme šport, robíme Czerkawski Cup a organizujeme kempy.
Slovákov v NHL označovali za komunistov, ťažko znášali, že im berú miesto. Vás sa tieto urážky či podceňovanie?
Samozrejme. Keď som povedal, že som z Poľska, tak sa ma pýtali, či sa tam hrá hokej. Ja som prišiel do NHL po troch sezónach zo Švédska. Bol som dobre pripravený, takže si mohli hovoriť a nadávať ako chceli. Nemal som na výber. Ak ste zo Švédska, Česka či Ruska, mali ste kredit. Ja s Krzysztofom Oliwom i Slováci po rozpadne Československa museli tvrdo bojovať o svoje miesto. Ak ste boli narovnako, išli ste na farmu. Museli ste byť o level lepší. Bola to vojna a z nej plynul stres. Mám však k tomu aj vtipnú príhodu.
Čítajte viac Nespokojný Ramsay musel zvyšovať hlas. Líder očakáva boj o všetko
Hovorte.
Všetci sa čudovali, čo to v šatni stváram. So Švédom som sa dohovoril v jeho reči, tak isto s Čechom a Slovákom, učil som sa aj rusky na škole. Američania na mňa pozerali a hovorili si: Čo to má znamenať? To je nejaký agent? Vtedy som mal za manželku Izabellu Scorupcovú, ktorá hrala v Jamesovi Bondovi po boku Pierca Brosnana. Takže som bol 007 z Poľska (smiech).
Ktorý zo slovenských spoluhráčov na vás zapôsobil najviac?
To odo mňa nechcite. Všetci boli niečím výnimoční a ukázali, že sú v NHL právom. Sú to moji kamaráti. Vždy s nimi bola zábava – na ľade i mimo neho. Stümpel bol so mnou prvé roky po drafte v Bostone Bruins. Veľmi mi pomohol, skvelý kamarát. Pálffy bol génius. Netrávil veľa času v posilňovni, ale tréneri mu to odpustili. Zápasy vyhrával svojou hlavou nie svalmi. Chára je legenda, to ani nepotrebuje komentár.
Spomeniete si na jeho začiatky?
Ako tínedžer sa nevedel dostať do tímu Islanders. Bol to typ deštruktívneho obrancu. Tréneri mu povedali, že v niečom zaostáva a on na tom hneď robil. Robil si predstavte tak, že drel do mŕtva. Všetci sme na sebe pracovali, Európania museli ešte navyše. Lenže Zdeno sa drinou pretransformoval z deštruktívneho obrancu na konštruktívneho. Keby sa to nestalo, v takejto rýchlej NHL by už dávno nebol.
Na začiatku kariéry sa mu posmievali, posielali ho na basketbal…
Je kompletný hráč, klobúk dole. Z veľkého stromu sa stal superlíder schopný vyčistiť to pred vlastnou bránkou, dať gól i prihrať naň. Hrať v 44 rokoch NHL, to je neuveriteľný počin. My sme končili okolo 35 rokoch a on stále má chuť i kvalitu.
Čítajte viac Slávna výhra nad Sovietmi? Je čas to prebiť niečím väčším
A je nejaký Slovák, s ktorým ste si chceli zahrať?
Obdivoval som Petra Bondru. Ten chlap, to bola petarda. Nočná mora pre obrancov a brankárov. Také rýchliky boli v lige len dva – s Pavlom Burem. Teraz má takého asi každý tím NHL, hokej sa zmenil.
Slováci sa upínali najmä k Petrovi Šťastnému. Aké vzory mal chlapec z Poľska?
Vtedy nebolo satelitné vysielanie, takže pre mňa boli hrdinami viacerí hráči z GKS Tychy. Inú možnosť som nemal, až neskôr som mohol sledovať videá. Hovorilo sa aj o nejakom Waynovi Gretzkom, ale ako deti sme netušili, či je z mäsa a kostí (úsmev).
Bude raz nový Mariusz Czerkawski?
Máme tu jedenásťročného chlapca, volá sa Kowalczyk, pochádza z Lódzu. Vyniká medzi o 3–4 rokov staršími deťmi. Je talentovaný a pracuje na sebe. Myslím, že o ňom budeme ešte počuť. Chceli by sme sa počtom ľadových plôch priblížiť k Slovensku. Máme skvelú hádzanú, basketbal, volejbal či futbal, ale hokej nie je takým lákadlom. Snáď nám pomôže aj to, že sme so vztýčenou hlavou bojovali o olympiádu.