Nechýbal pri nich Jerguš Bača (56), bývalý obranca, ktorý aj dnes – polroka pred Hrami v Pekingu – zblízka sleduje hokejové dianie.
„Bielorusi sa niekedy nevedia podriadiť tímovému duchu, akoby im občas nefungovala chémia. Ale mužstvo majú spravidla solídne a bárskoho potrápi. Rakúsko? Proti ním to bude úplne odlišné. Ostrý fyzický kanadský hokej,“ prognózuje legendárny tvrdý bek.
Očakávate pohodovú jazdu alebo skôr tuhý boj?
Toto nebude žiadna selanka, ale mimoriadne náročný turnaj. Nepodceňujme nikoho, ani Poliakov. Predovšetkým Bielorusi budú veľmi silný súper.
Čítajte viac Košík? Pri prvej príležitosti ho dám dole
Tí sa spolu pripravujú dlhšie, favorizovaný slovenský výber sa zišiel až v nedeľu. Nie je to zradná pozícia?
Nepoznám okolnosti, netuším, či sa chlapci mohli zísť aj skôr. V minulosti som hral obe kvalifikácie – do Lillehameru 1994 i Nagana 1998 – a zakaždým sme mali dlhšie spoločné sústredenie. Ani prípravný zápas by akiste nebol na škodu.
Navyše, predtým sa nestalo, že by niekto odmietol reprezentáciu alebo účasť v kvalifikácii na OH. Práve naopak, mali sme skôr pretlak hráčov a tesne pred odchodom na turnaj sa z mužstva vyraďovalo.
Čo bude kľúčové na ceste do Pekingu?
Mentálne nastavenie mužstva i momentálna forma. Tá môže byť rôzna, keďže je iba august a hráči sa pripravujú na novú sezónu. Je to veľmi zradný termín.
Takéto okolnosti si zvyčajne vyžadujú bohaté skúsenosti a tie teraz z NHL do mužstva neprišli…
Pochopiteľne, s hráčmi, ktorí majú niečo za sebou aj v zámorí, by to bolo pokojnejšie. Ale aj oni sa v auguste iba rozbiehajú a pripravujú na odchod do kempu za oceán. Ani ich forma nemusí byť optimálna. Mladší chlapci majú menší problém s rozbehom.
Predsa len, starší borci sú zvyknutí na vrchol sezóny niekedy na jar, v play off. Nevidím to tragicky, aj keď pripúšťam, že vždy sa mi pozerá ťažko na to, keď hráč odmietne národný dres.
Foto: TASR, SZĽH - Andrej Galica
Potvrdia sa papierové predpoklady a rozhodne sa v poslednom zápase medzi Slovenskom a Bieloruskom?
Radšej by som nikoho vopred neodpisoval. Ak sa budeme sústrediť na to, že sa rozhodne až v nedeľu, môže sa stať, že v tom zápase nakoniec o nič nepôjde. Teória často nemá s praxou nič spoločné. Napokon, v minulosti sme zažili nejedno prekvapenie.
Ako vy v Sheffielde 1993, keď ste šokujúco remizovali 4:4 s Poliakmi. Spomínate si ešte?
Samozrejme. Bola to malá sprcha, ktorá nám nakoniec pomohla. Vedeli sme, že táto strata nie je fatálna, lebo kľúčový zápas bol až ten ďalší. Proti Lotyšsku. S famóznym Artursom Irbem v bránke (Slováci vyhrali 7:1, pozn. red.). Ten duel sme zvládli priam excelentne.
Poliakom ste dali aj gól…
Veru (úsmev). A predtým aj Japoncom.
Turnaj na ostrovoch bol premiérovým vystúpením Slovákov na medzinárodnej scéne? Pociťovali ste vtedy akúsi výnimočnosť okamihu?
Isteže. Tesne predtým sa nás zišlo v Bojniciach až 44, to najlepšie, čo Slovensko malo. Nikto neodmietol pozvánku, každý sa chcel dostať do Sheffieldu. Všetci sme mali v sebe veľký pocit nespravodlivosti. Po rozdelení nás poslali do hokejového suterénu a my sme sa pritom vôbec necítili tak zle. Dokázať svetu, že tam nepatríme, bola obrovská motivácia.
Čítajte viac Boj o olympiádu. Nesmieme nič podceniť, upozorňuje Ramsay
A keď sa povie Sheffield 1993, aká najsilnejšia spomienka vám zíde na um?
Určite duel proti Lotyšsku. Mali sme rešpekt, ale zvládli sme ho s prehľadom. Aj keď to bol iba predposledný zápas kvalifikácie, mužstvu sa uľavilo. Aj oslava bola príjemná.
Po poslednom zápase vraj dával Peter Šťastný spoluhráčom školenie, ako sa fajčí cigara. Vy ste to vedeli?
Aj na cigary si matne spomínam, ale už netuším presne, ako to bolo. Posedeli sme v hoteli, kde sme boli ubytovaní a čo určite potvrdiť viem, je to, že to nebolo krátko.
Bratia Šťastní boli legendami NHL. Dnešnému tímu takéto persóny chýbajú…
Vidíte, aj napriek tomu prišli, aby zabojovali za Slovensko. Dnes občas chýba ochota, reprezentácia už neznamená to, čo kedysi pre nás. Aj keď niektorí chlapci majú určite vážne dôvody na to, aby sa do turnaja nezapojili.
Foto: Štartfoto (archív)
V Sheffielde ste vyprevadili do veľkého hokeja supersilnú generáciu hráčov – Šatana, Pálffyho, Petrovického… Vidíte nejakú paralelu aj s dneškom?
Máme silnú generáciu chlapcov, ročníky 2004 a 2005 sa – zdá sa – naozaj vydarili. Bolo by však zaujímavé preštudovať si cestu ich hokejového rastu. Kde hrali, ako hrali, ako sa do tejto pozície dostali. Avšak lídri, akými boli hráči, ktorých ste spomenuli alebo Chára, Hossa a Demitra, takí nám ešte dlho budú chýbať.
Mladí reprezentanti nedávno hviezdili na Hlinka Gretzky Cupe, hovorí sa o sľubnom budúcoročnom drafte do NHL. Odráža sa slovenský hokej od dna alebo sú takéto tvrdenia stále predčasné?
Určite by som nehovoril o dne. Všetky reči o tom, čo sa udeje v lete 2022, sú iba prognózy. Až samotný draft nám ukáže, či to, čo si verejnosť myslí, je naozaj pravda. A chcem tiež zdôrazniť, že aj keď po hráčoch nakoniec siahnu kluby z NHL, stále budú iba na začiatku cesty.
Do samotnej súťaže to je stále ďaleko. Miera talentu v spomínaných ročníkoch je veľká, ale svetový hokej je aj o iných okolnostiach ako o samotnom nadaní. Prísľub tu je, budem rád, ak sa nepremárni.