Ako rodený Košičan si v rámci oddychu na kempe v Piešťanoch nenechal ujsť včerajšie východniarske derby v extraligovom semifinále Michalovce – Poprad .
„Hádam nemáte veľa otázok. Nasleduje predĺženie, tak aby sme ho obaja stihli,“ vravel dobre naladený útočník Juraj Slafkovský (17).
Ktorému tímu želáte postup do finále?
Je pravda, že na oboch stranách mám kamarátov z reprezentačnej dvadsiatky – Filipa Mešára v Poprade a Davida Mudráka v Michalovciach. Ale ak by som si mal vybrať, tak finále prajem Popradu.
Koľko odkazov ste si našli v telefóne po úspešnom debute s Lotyšskom, ktorý ste ozdobili víťazným gólom?
Dosť. Som rád, že si na mňa ľudia spomenuli. Potešili ma rodina, blízki a nechýbala ani správa od babky, ktorá je moja veľká fanúšička.
Už viete, akou sumou prispejete do tímovej kasy za premiérový presný zásah?
Zatiaľ mi nikto nič nepovedal. Nenahnevám sa, ak sa na to medzi rečou zabudne a nebudem musieť platiť nič (smiech).
Kedy ste prvýkrát zaregistrovali, že vás prirovnávajú k Mariánovi Gáboríkovi, ktorého rekord ste prekonali?
Vlani, keď som štartoval na juniorských MS. Ale nerobím si z toho ťažkú hlavu. K takému skvelému útočníkovi mám ešte ďaleko.
Čím ste si podobní?
Možno rýchlosťou a pohotovou strelou. Ale viem, že sa ešte musím veľa učiť. Verím, že v kariére mám ešte všetko pred sebou.
Čítajte viac Slovensko vykúpil najmladší. Slafkovský prekonal Gáboríka
Vlani vás tréneri zobrali na juniorské MS ako dorastenca, teraz bojujete ako junior o miestenku medzi mužmi. Netočí sa vám hlava z takého rýchleho vzostupu?
Teší ma to, ale ostávam nohami na zemi. Nelietam v oblakoch. História pozná viacero talentov, ktorí neskôr vyhoreli a nič nedokázali. Musím zostať pokorný a naďalej na sebe tvrdo pracovať.
V čom je prechod medzi mužov pre juniora najnáročnejší?
V zmene tempa hry. Mužský hokej už nie je bezhlavo rýchly. Hrá sa viac hlavou, dôležité sú skúsenosti. Samozrejme, že pribudne aj viac fyzickej hry do tela. Môže mi len pomôcť, ak sa udržím v mužstve čo najdlhšie a odohrám kvalitné zápasy v tejto kategórii.
Tréner Craig Ramsay s obľubou skúša talentovaných mladíkov. Ako si s ním rozumiete?
Na tréningoch a zápasoch je veľkým profesionálom. Ale keď sme na hoteli, je to veľký pohoďák a príjemný chlapík. Často sa smeje, rád žartuje.
Foto: TASR, Andrej Galica/SZLH
Na ľade vyznáva prísnu taktiku. Nemali ste problém počas debutu neuletieť a dodržiavať systém?
Mužský hokej je viac o zodpovednosti. Podobný štýl máme v juniorke TPS Turku. Snažil som sa tomu prispôsobiť – nerobiť chyby a predovšetkým zbytočne nestrácať puky.
Vyjadrili ste sklamanie, že v Turku vás ešte tréneri nevyskúšali medzi mužmi. Trúfli by ste si na silnú fínsku ligu?
Minimálne by som si rád vyskúšal, či na ňu mám. V klube idú na to postupne, majú svoju filozofiu. Možno ich teraz aj strelený gól za reprezentáciu presvedčí, že si príležitosť zaslúžim.
Už ako 14-ročný ste zamierili do zahraničia, čo ste sa v tom čase naučili?
Cítim, že som zodpovednejší. Byť preč od rodiny, keď ste ešte len dieťa, nebolo jednoduché. Ale zocelilo ma to. Viem sa postarať sám o seba a to je dôležité.
Čítajte viac Z Ramsayho kádra vypadli dvaja hráči. Lamper si zlomil ruku
Predpovedajú vám pozíciu v 1. kole NHL draftu 2022. V čom sa chcete dovtedy zlepšiť?
V korčuľovaní, obratnosti a streľbe. Je toho viac, mladý hokejista musí rozvíjať všetky činnosti.
Boli by MS v Lotyšsku ideálnou príležitosťou ešte viac sa ukázať skautom?
Jednoznačne.
Tešíte sa, keď už nebudete musieť nosiť košík?
Ani si neviete predstaviť ako. Na budúci rok mám 18, môžem ho odložiť. Najradšej by som ho dal dole už teraz. Stále si ho musím na helme zapínať… Hráč lepšie vidí cez plexisklo. Už sa ho neviem dočkať.