Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Keď som sa vrátil s medailou, v kasárňach som mal zrazu pokoj

Bol pri prvom veľkom úspechu slovenského hokeja v samostatnej histórii. Z juniorského šampionátu v roku 1999 vo Winnipegu si priniesol bronz.

31.12.2020 07:00
MS 1999, Winnipeg Foto: ,
Takto sa radovali Slováci po triumfe nad Fínskom 4:3 na juniorských MS 1999.
debata

Spoznal, ako chutí sláva, ale aj to, ako ďaleko je od draftu do vysnívanej NHL. Marek Priechodský (41) nemá za sebou kariéru ako jeho spoluhráči Marián Gáborík či Ladislav Nagy, no zážitkov a skúseností má na rozdávanie. „Preboha, veď to bolo tak dávno. Prečo ste si spomenuli práve na mňa?“ opýtal sa, keď zdvihol telefón.

Ste predsa bronzový medailista…

Ale nie jediný. Zároveň som nebol ani zďaleka najväčšou hviezdou mužstva.

Bol to však tímový úspech…

To sedí. A nezabudnuteľný šampionát.

Spomeniete si naň občas?

Isteže. Práve toto sú dni, keď mi na um prichádzajú všakovaké spomienky. Dvadsiatku pozorne sledujem, za našich čias sa zápasy spoza oceánu nevysielali. Škoda, ľudia by náš úspech poriadne prežívali.

Skúste vybrať jeden moment, o ktorom sa vám zdá, že sa udial iba včera…

Bolo by zvláštne, ak by som nespomenul medailový ceremoniál. Ten mám v živej pamäti. Mali sme skvelý tím. Keď ho tesne pred začiatkom posilnil Laco Nagy, ktorý už v tom čase hral za morom, jeho sila ešte stúpla. No aj tak sme na najvyššie méty nepomýšľali. Vyvrcholenie podujatia bol pre nás ako veľký sen. Celý kanadský „výlet“ bol úžasný.

Prekvapilo vás niečo?

Odcestovali sme tam dva týždne pred začiatkom a pár prípravných zápasov odohrali proti malým indiánskym klubom. Fú, to bola atmosféra. Vykorčuľovali sme na ľad v tamojšej stodole a v nej hlava na hlave. Tí chlapci vedeli hrať hokej. V Kanade to dokáže asi každý (úsmev).

Vo Winnipegu bola obrovská hala a neskutočný záujem médií, na zápasy chodilo desať tisíc ľudí. Predstavte si, ako som sa asi cítil – chlapec, ktorý hrával za druholigovú Senicu. Domáci nám na štadióne ukazovali rôzne hokejové výstroje, novinky, o ktorých sme dovtedy nevedeli. Prišli sme tam s drevenými čepeľami, oni mali už kompozitové. Vyrástol som v Bratislave, ale toto bol pre mňa iný svet.

Cítili ste sa po turnaji ako šampión?

Samozrejme. Moje sebavedomie prudko stúplo. V Senici, kde som bol na vojne, si pripomenuli môj úspech pred zápasom. Z Jana Lašáka sa vo Zvolene v momente stala hviezda. Ľudia si nás začali viac všímať. A možno aj vážiť.

Ako sa to prejavovalo?

Napríklad tak, že v kasárňach mi ubudli povinnosti. Zrazu som nemusel nič. Mal som pokoj. Pred štvrťfinále sme sa dali všetci odfarbiť na blond, človek by si povedal, že na vojne mi to nemôže prejsť. Veď tam musia byť všetci upravení. Keď ma stretol veliteľ, usmial sa a povedal: Marek, ty si v pohode. Nič sa nedeje, svoje háro si môžeš nechať. Brali to tak, že som reprezentoval aj ich pluk. Navyše, aj domov som si už potom chodil, kedy sa mi zachcelo.

Marek Priechodský. Foto: Archív Mareka Priechodského
Marek Priechodský Marek Priechodský.

Bol o hráčov bronzového tímu po MS väčší záujem?

Isteže. Nemálo chlapcov z tímu aj draftovali. Napríklad ja som o tom vôbec nevedel. V jedno ráno mi zatelefonoval pán tréner Filc a vravel, že mi gratuluje. Že si ma v siedmom kole vybrala Tampa Bay. Spočiatku som nemal ani páru, o čom rozpráva. Predtým mi nikto ani len nenaznačil, že by po mne mohol siahnuť nejaký klub z NHL. Nie ako Brambor (Marián Gáborík, pozn. red.), ktorý sedel v hale a vedel, že pôjde medzi prvými. Neskôr som sa dozvedel, že ma klubom ponúkal jeden americký agent, ktorý si ma všimol na turnaji.

Na čo by si mali dať mladí hokejisti v takejto situácii pozor?

Mnoho agentov vidí iba svoje percentá v zmluve. Každý by si mal poriadne rozmyslieť, či pôjde niekam, kde dostane zmluvu, ale nebude hrávať. Netreba sa unáhliť, zlé rozhodnutie môže znamenať z pohľadu kariéry konečnú. Sedieť dva roky na striedačke s vidinou nejakých peňazí, to predsa nikam nevedie.

Vidí sa mladý hokejista po drafte automaticky v najlepšej súťaži na svete?

Samozrejme. Aj ja som sníval o tom, kde by bolo najlepšie hrať, aký malý krôčik ma delí od NHL.

A reálne – ako ďaleko je účasť na šampionáte, prípadne draft od veľkého hokeja?

Za oceánom? Veľmi ďaleko. Až by som povedal, že v mojom prípade bola cesta zarúbaná. Ponúkli mi trojcestnú zmluvu, no vo farmárskej AHL neraz nemali miesto ani pre hráčov s dvojcestným kontraktom. Miesta boli rozdelené, veľa hráčov už vopred tušilo, že z kempu odídu medzi prvými.

A v East Coast, kam ma poslali, mi to nesedelo. Nahadzovali tam puky a šli za nimi hlava nehlava, ja som bol technickejší hráč. Možno keby som v každom zápase zaznamenal štyri kanadské body, všimli by si ma. Takých hráčov ako ja, ktorí mali bronz z MS do 20 rokov, tam je mnoho. O málo miest sa bije veľa Švédov, Rusov, Fínov či Čechov. O domácich nehovoriac.

Spomínate si na moment, o ktorom tušíte, že ak by ste ho zvládli lepšie, vaša kariéra by sa uberala iným smerom?

Stačilo, aby som viac trénoval. Svoj niekdajší prístup si vyčítam aj dnes. Zatiaľ čo iní makali, mne šli mnohé veci akoby samé. Nepridával som si ani v posilňovni ani na ľade. Bol som jednoducho lenivý (smiech). Gáborík, Lašák či Nagy boli iný level. Neustále robili niečo navyše.

Medailový ceremoniál vo Winnipegu. Slováci si... Foto: TASR, KEVIN FRAYER
MS 1999, Winnipeg Medailový ceremoniál vo Winnipegu. Slováci si na MS 1999 vybojovali bronzové medaily.

Jedni vravia, že mladí hráči by sa mali čím skôr zbaliť a odísť, druhí, že najprv treba niečo dokázať doma a až potom sa pobrať za hranice. Kto má pravdu?

Vidíme, kam smeruje slovenský hokej. Ak by som si ako mladý hráč mal vybrať, či čakať na extraligovú šancu v nižšej súťaži alebo odísť do zahraničia, tak neváham. Bez urážky – ale ak je v tímoch po osem Kanaďanov a automaticky sú najlepší, tak to o niečom svedčí. Zámorskí hráči, ktorí sem prúdia, nie sú prvá, ani druhá, ale často až tretia trieda. Napriek tomu tu vynikajú. Páči sa mi fínska a švédska cesta. Tamojšie akadémie majú cveng, chlapci sa tam neskazia, strážia si ich. Aj Česi to s mladými vedia.

V hokejovom životopise máte informáciu o bronze aj drafte. Otvárali vám dvere?

Manažéri na to prihliadajú. Povedia si, že ten hráč asi niečo dokáže. Hral som vo Francúzsku a odtiaľ si ma pozvali na skúšku do nabitého Třinca. Nepozerali sa iba na to, že prichádzam zo slabšej súťaže. Predpokladali, že niečo vo mne je.

Dá sa súčasný mančaft dvadsiatkárov porovnať s tým vašim?

Porovnávať ho s niečím, čo bolo pred dvadsiatimi rokmi, je náročné. Bolo by klamstvo, keby som si nepriznal, že dnešní hráči sú atletickejší ako sme boli my alebo že hokej je teraz rýchlejší. Zároveň však platí, že za našich čias vzali na šampionát len chalanov, ktorí mali miesto v seniorských tímoch. Nominácia hokejistov z juniorských mužstiev neprichádzala do úvahy. Nerád by som však skĺzol ku kritike súčasnej reprezentácie. Naopak, páči sa mi.

Môžu v nej byť aj budúce hviezdy ako Gáborík či Nagy?

Predovšetkým Laco na MS 1999 vynikal. Netvrdím, že to bolo len o ňom, ale keď šlo do tuhého a potrebovali sme zabrať, bol to on, kto mužstvo potiahol a dal gól. Gaborík bol 16-ročný fagan, ale tiež párkrát skóroval. Nebohý Zoltán Bátovský bol obrovský talent, všetci sme vedeli, že NHL ho neminie. Žiaľ, tragická autonehoda mu v tom zabránila.

Po zápasoch proti Švajčiarsku a Kanade sa hovorilo o skvelom kolektívnom výkone. No aj z tohto tímu cítiť, kto vyčnieva. Martin Chromiak má pred sebou peknú kariéru. Zaujímavý je aj mladučký Šimon Nemec. Je pravák, takýto obrancovia idú na dračku.

Na turnaji ste zdolali Fínov, Čechov, Američanov, Švédov, remizovali s Kanadou. Dnes považujeme za úspech, ak vyzrejeme na Švajčiarov. Čo sa za 20 rokov stalo so slovenským hokejom?

Posledné roky sa mi zdá, že mužstvo tam ide vyhrať jeden zápas a keď sa mu to podarí, turnaj sa preňho končí. Zachránili sme sa a hotovo. Na druhej strane – sme malá krajina. Nemôžeme sa porovnávať s Kanadou, kde hrajú hokej stovky tisíc hráčov. Netvrdím, že sme boli výnimočná generácia, no v ten rok sa zišlo viac vecí naraz. Okrem toho, že nám prialo aj šťastie a Lašák chytal ako blázon, sme si zápasy užívali. Do každého sme šli s tým, že pre víťazstvo tam necháme maximum. A ono to vychádzalo.

Marek Priechodský. Foto: TASR/AP, Archvív Mareka Priechodského
Marek Priechodský Marek Priechodský.

Lašák tvrdí, že ste drvili aj Kanadu. Bolo to o individualitách alebo skôr o sile kolektívu?

Akési puzzle. Boli tam veľmi talentovaní hráči aj menej talentovaní, ale nikdy sme takto na seba nehľadeli. Ten, čo pôsobil v kanadskej juniorke, bol rovnako dôležitý, ako ja zo Senice. Škoda, že nám nevyšiel semifinálový duel s Rusmi (2:3). Aj v ňom sme boli lepší.

Môžu vytvoriť skvelý mančaft aj priemerní hráči?

Ak máte na mysli súčasný tím v Kanade, tak vravím áno. Ale všetko sa musí odvíjať od zodpovednej obrany. Mohli sme to vidieť proti Švajčiarsku aj Kanade. Avšak keď sa od našich žiadalo, aby proti Nemcom tvorili, zrazu bol problém. Jednoducho zlyhali.

Celkovo hodnotím tento tím veľmi pozitívne – brankári dobre chytajú a hráči sa obetujú jeden pre druhého. Možno by to chcelo spraviť niečo navyše – aby sa úloha obrancu neskončila tým, že zabráni gólu. Hneď potom treba podporiť aj útok. Tak, ako to robia Švédi. Svoje pozície majú iba na buly, následne tam je päť útočníkov a päť obrancov.

Slováci už majú isté štvrťfinále. Ktorý tím zo silnej štvorky v druhej skupine by im najviac pasoval – USA, Česko, Švédsko alebo Rusko?

Čím silnejší, tým lepší. Potom už len namiešať správny koktail. Dobre to zabetónovať a vybrať brankára, ktorý za seba nič nepustí. Ťažko vyberať. Proti každému z nich budeme outsider a môžeme len prekvapiť. No nečakané výsledky sa v play off dejú nezriedka. Nie je to dlhodobá súťaž, ide o moment. Navyše, favorit bude pod tlakom.

Čomu sa dnes venujete?

Logistike. Na ľad chodím len s deťmi, pomáham v klube, kde hráva môj malý syn. Baví ma to, no tréneri na Slovensku – pokiaľ nedosiahnu istú úroveň – to nemajú jednoduché. Musia popri tom robiť niečo iné. Navyše, chýba mi aj licencia.

Ak by ste mohli dať dnešným dvadsiatkárom jednu dobre mienenú radu, čo by to bolo?

Makať, makať, makať. Zabudnúť na staré úspechy, zostať pri zemi a pracovať na sebe. Znie to síce ako klišé, ale je to tak.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Marek Priechodský