Strojca expresného postupu Slovenska do elitnej kategórie majstrovstiev sveta sa narodil 27. októbra 1950 v Poprade a po hráčskej kariére v slovenských podmienkach sa stal uznávaným trénerom aj na medzinárodnej úrovni. Dnes už nie je trénersky aktívny, ale aj vzhľadom na vyšší vek sa snaží o dodržiavanie životosprávy.
„Starám sa o seba, snažím sa žiť aktívne. Každý druhý-tretí deň, v závislosti od atmosféry či počasia, odkráčam päť až osem kilometrov. Sledujem, čo sa deje, v hokeji aj v spoločenskom živote. Dodržiavam aj zásady racionálnej stravy, keďže vek už nemám najnižší,“ uviedol Július Šupler v rozhovore na webe hockeyslovakia.sk.
Oslávenec priznal, že v utorok bude prijímať zrejme iba telefonické gratulácie. „Platí zákaz vychádzania, zhromažďovania sa. Budem prijímať telefonické gratulácie. A keď bude vhodnejšia doba, zorganizujem rodinnú oslavu. Musím povedať, že 70 rokov prešlo veľmi rýchlo. Naďalej však mám veľa energie a sily,“ podotkol.
Trénerský životopis Júliusa Šuplera je popretkávaný klubovými zastávkami vo viacerých krajinách. V zámorí pôsobil ako asistent trénera v tíme WHL Portland Winer Hawks, s ktorým vyhral prestížny Memorial Cup.
V Kontinentálnej hokejovej lige viedol tímy z troch rôznych krajín – ruský CSKA Moskva, lotyšské Dinamo Riga aj ukrajinský Donbass Doneck. Trénoval aj Spartu Praha v českej najvyššej súťaži a tiež Dinamo Minsk v bieloruskej lige. Okrem toho získal slovenský titul so Slovanom Bratislava a v sezóne 1991/1992 aj federálny s vtedajšou Duklou Trenčín. Od roku 2019 je členom Siene slávy slovenského hokeja.
„Mal som šťastie na ľudí v okolí aj v realizačných tímoch. Moji hráči boli väčšinou náchylní na obrovskú motiváciu a kráčali po víťazných cestičkách. Úspechov bolo dosť, pekne sa na ne spomína. Môj trénerský život bol krásny. Robil som, čo nadovšetko milujem. Moje povolanie bolo moje hobby,“ nadchol sa Šupler.
Na otázku, ktorých slovenských hokejistov by počas svojej kariéry najviac vyzdvihol, na webe SZĽH odpovedal: "Výnimočný bol Žigo Pálffy. Jeho schopnosti a technické zručnosti boli úžasné. Taktiež Marián Hossa, či už v začiatkoch v Trenčíne, keď s nami začal individuálne trénovať ako 13-ročný chlapec, či keď sme sa stretli v Portlande v juniorskej WHL.
Bol sklamaný, že Ottawa ho poslala do juniorky, ale vypracoval sa a s Andrejom Podkonickým tvorili partiu, ktorá vyhrala Memorial Cup v úžasnej atmosfére. Ďalej Robo Švehla, ktorého som ho vytiahol z Topoľčian.
Bol veľmi usilovný, individuálne trénoval streľbu. Taktiež Peter Bondra, Marián Gáborík, ktorý k nám takisto prišiel z juniorky Dukly do A-mužstva. A, samozrejme, Paľo Demitra. Stal sa svetovým hráčom. Cením si, že som mal možnosť pracovať s takými velikánmi.“