Príchod blízkych nám neprospel. Ale oslavy s nimi boli krásne

Slovenskí hokejisti, prekvapenie turnaja, sa hotovali ukončiť nelichotivú sériu proti odvekému rivalovi a obhajcovi trofeje.

V ich drese presne 20 rokmi nastúpila aj dvojica, ktorá bola pred finále v odlišnej pozícii.

Na izbe s hviezdou

Tréner Ján Filc vytiahol pred play off odskúšaný trik. Skúseného Pavla Rybára nahradil v bránke Ján Lašák. Vtedy len 21-ročný mladík síce inkasoval prvý gól, ale potom zatiahol proti USA roletu a posunul Slovákov do boja o cenné kovy.

„To isté sa stalo na juniorskom šampionáte vo Winnipegu 1999. Tiež som tam išiel ako trojka. Dostal som od trénera dôveru, odchytal celý turnaj a draftovali ma do NHL. Zmenilo mi to kariéru. Tréner si to so mnou zažil. Prvý pokus bol úspešný, vyšlo to aj druhýkrát,“ spomína Lašák.

Slovensko malo nového hrdinu. Neznámy chlapec vychytal aj Fínov a poslal mužstvo do finále. Pomohli mu aj rady prominentného spolubývajúceho, kapitána tímu Miroslava Šatana.

"Rok pred šampionátom som chytal len vo zvolenskej juniorke, odohral málo zápasov v extralige. Po MS juniorov ma draftovali, prišiel som do USA. Za pol roka sa v mojom živote veľa zmenilo. Ale na začiatku som bol nováčik a zrazu som býval na izbe s hviezdou NHL.

Viete si predstaviť, ako som šúchal nohami a hltal každé slovo, ktoré vravel… Platilo a platí, že keď Miro niečo povie, má to hlavu aj pätu. Boli to začiatky vzťahu, ktorý máme spolu dodnes," pokračuje bývalý gólman.

Vraví sa, že do tretice všetko dobré. V Lašákovom prípade to nevyšlo. Vo finále inkasoval v úvodnej tretine trikrát. Existuje pre brankára niečo horšie, ako gól z prvej strely na bránku?

„Áno – z poslednej. Ale to som, samozrejme, vtedy ešte nevedel,“ glosuje Lašák. „Vo finále sme hrali dobre. Česi mali málo striel, ale keď prišli, tak ma vykúpali. Nedarilo sa mi, zvádzal som ťažký boj. Samozrejme, chýbali mi skúsenosti, hral som vo finále MS pred vypredaným publikom. Problémy by však mali aj skúsenejší borci. Pre brankára bol ten zápas nočnou morou,“ vraví.

Foto: TASR, Ivan Majerský

Sekeráš MS 2000 Sklamaný Ľubomír Sekeráš po finále MS 2000.

S reverzom vo finále

Nechýbalo veľa a finále by bolo bez Ľubomíra Sekeráša. Ofenzívny bek nedohral záverečný duel skupinovej fázy proti Kanade. Zákerným hitom ho zostrelil kanadský valec Todd Bertuzzi.

Sekeráš putoval do nemocnice, kde mu diagnostikovali otras mozgu. Štvrťfinále i semifinále prestál na striedačke v civile.

„Pre každého športovca je najhoršie, keď nemôže zasiahnuť do akcie a pomôcť kolegom. Bol som nervóznejší, ako keby som korčuľoval na ľade,“ loví v spomienkach bývalý obranca.

Pred finále si však postavil hlavu. Lekári ho márne upozorňovali, že v prípade ďalšieho úderu hrozia komplikácie. Sekeráš chcel hrať a hotovo! Napokon podpísal reverz.

„Ak by to nebolo finále MS, neurobím to. Neriskoval by som. Avšak mal som svoje roky a netušil som, či si ešte niekedy zahrám o zlato. Finále sa neopakuje veľakrát za život,“ pokračuje.

Slováci pred MS 2000 vyhrali nad Čechmi len dva z 18 zápasov. Aj pred finále boli outsidermi.

„Česi mali výborný tím. Nechýbali im skúsenosti z ťažkých zápasov. Nastúpili sme premotivovaní a z toho pramenil aj pokazený začiatok. Keď sme sa dostali k našej typickej hre, bolo už neskoro,“ vraví Sekeráš.

Striebro ako zlato

Fanúšikovia vedia, ako zápas dopadol. Tréner Filc s odstupom času priznal, že vedenie tímu urobilo pred vyvrcholením turnaja chybu.

„Postupom do finále sme podľahli eufórii okolia a prostredia, urobili sme zlé rozhodnutie. Pred finále akoby sme sa začali pripravovať na cestu domov. Priletel špeciál s manželkami a príbuznými, hráči sa zaujímali, či majú vstupenky. Predzápasovú koncentráciu to výrazne znížilo,“ vravel Filc pre Pravdu v roku 2016.

Lašák so Sekerášom majú na situáciu odlišný názor.

„Pred finále sa z nás vytratila pokora a sústredenosť. Do našich životov vstúpilo veľa elementov, ktoré sme dovtedy nepoznali. Malo to určitý vplyv na náš výkon, naplno sme sa nesústredili len na seba. A to nie je správne. Športovec sa musí sústrediť výhradne na svoj výkon. Na veci, ktoré môže ovplyvniť,“ zdôrazňuje súčasný tréner brankárov v reprezentácii.

„Manželky či priateľky sme pred zápasom vôbec nevideli. Stretli sme sa s nimi až po zápase. Nemyslím si, že to malo negatívny vplyv na náš výkon. Jednoducho sme nastúpili premotivovaní a preto sme pokazili začiatok,“ myslí si jeden zo šéfov Európskej univerzitnej hokejovej ligy.

Sklamanie z prehry 3:5 napokon netrvalo dlho. Prvá medaila z MS v histórii samostatnosti bola obrovským úspechom.

„Po zápase som bol smutný, samozrejme. Vtedy ešte neboli sociálne siete, nebolo všetko rýchle ako teraz. Potom sme si však uvedomili, čo sme dokázali. Mohli sme sa zvítať s blízkymi, podeliť sa s nimi o radosť. To bolo nádherné. Potom prebolelo aj sklamanie z prehry,“ spomína Lašák.

Hokejisti ešte v ten večer odleteli z Petrohradu do Bratislavy, kde ich čakali zástupy fanúšikov. Len na námestí v hlavnom meste sa ich tiesnilo desaťtisíc.

"Veľkým balzamom pre nás bola reakcia slovenského národa. Zažili sme krásne privítanie. Na pocity, keď sme stáli na tribúne na námestí pred obrovským davom nikdy nezabudnem. Vtedy si mnohí z nás naplno uvedomili, že sme dokázali veľkú vec.

Teraz je aj na nás, bývalých hráčoch, aby sme pomohli vychovať generáciu nasledovníkov. Talenty máme, treba len trochu trpezlivosti a správne nastaviť systém výchovy," dodáva Sekeráš.