Na majstrovstvách sveta v Petrohrade zdolali vo štvrťfinále dovtedy suverénnych Američanov. Favorit si veľmi neškrtol.
Prehral 1:4 a z podceňovaného výberu Jána Filca sa zrazu stal ašpirant na medailu. Nebrali to tak iba slovenské či tamojšie média, ale aj samotní hráči.
"Zápasy išli v rýchlom slede. Štvrťfinále s Američanmi aj semifinále s Fínmi sa odohrali v priebehu dvoch dní.
Ani sme si nestihli uvedomiť, že hráme o medailu. Začali sme si veriť,“ spomína pre Slovenský zväz ľadového hokeja útočník Vlastimil Plavucha.
So Suomi to bola vyrovnaná partia. Jej zlom priniesol tretí gól do fínskej siete. Postaral sa oň Richard Kapuš. S úsmevom vraví, že na taký gól sa nezabúda.
"Pamätám si to veľmi presne. Peťo Podhradský vyhadzoval puk. Vyhodnotil som, že ho môžem získať a zabrániť zakázanému uvoľneniu.
Fínsky obranca to podcenil, dostal som sa pred neho a prekonal fínskeho brankára. Odvtedy sme boli presvedčení, že budeme hrať vo finále,“ usmieval sa strelec tretieho gólu Richard Kapuš.
Jeho predtucha bola správna. Slováci vyhrali 3:1, poslali Fínov do boja o tretie miesto a neskrývali obrovskú radosť.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
"Boli sme si všetci blízki. V kabíne aj mimo nej bola veľká sranda,“ zaspomínal si obranca Ľubomír Višňovský.
Čo rozhodlo semifinálový duel? Legenda Slovana Kapuš v tom má jasno.
"Slovenská nátura aj srdiečko. Mali sme odhodlanie. Všetci sme bojovali jeden za druhého.
Znie to síce ako klišé, ale vtedy naozaj nikto neváhal hádzať do strely. Hrali sme ako jeden muž,“ doplnil Kapuš.
Po semifinálovom triumfe sa so spoluhráčmi hotoval na Čechov. Rivalita bola obrovská, motivácia na najvyššom možnom leveli. Nielen v slovenskej kabíne, ale aj pod Tatrami.
"Tušili sme, čo sa doma deje. Prišlo nám množstvo gratulačných správ. Boli sme pod veľkým tlakom.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Vyskúšali sme si finále ako nováčik, ale veľmi nám to nevyšlo. Tak či onak – pre mňa to bol vrchol kariéry,“ doplnil Plavucha.
O čosi horšie niesol finálovú prehru Michal Handzuš. Vtedajší nováčik na svetových šampionátoch sa z historického úspechu nedokázal tešiť.
"Cez finále s Čechmi som sa preniesol až o dva roky v Göteborgu, kde sme získali titul majstrov sveta.
Dovtedy som sa z petrohradského striebra nevedel tešiť. Vtedy som to bral tak, že to môže byť jediné finále majstrovstiev sveta, ktoré budem hrať“ uzavrel Handzuš.