Zabúdame na históriu. Nedovoľme, aby sa ohýbali fakty

05.02.2020 19:00
Dominik Graňák.
Žiaľ, k dnešnému stavu sme smerovali dlhodobo, vraví o situácii v slovenskom hokeji kapitán reprezentácie Dominik Graňák. Autor: ,

V národnom drese toho odohral najviac zo všetkých. Nechýbal na dvanástich svetových šampionátoch i olympiáde v Pjongčangu. Aj keď z reprezentácie na dlhší čas vypadol, tentoraz pozvánku dostal.

„Na duely za Slovensko som sa vždy tešil. Okrem toho sa mi aj páči filozofia, ktorú nastavil tréner Craig Ramsay. Viem, čo odo mňa očakáva, jeho štýl mi sedí,“ vraví 36-ročný obranca, ktorý na svoj 193. duel v národných farbách vykorčuľuje s kapitánskym céčkom.

Vlani v apríli ste pripustili, že k veľkému množstvu reprezentačných štartov už žiadny ďalší nepribudne. Prekvapila vás nominácia?

Svojím spôsobom áno. Vedel som, že figurujem medzi náhradníkmi, ale neočakával som, že sa mi niekto ozve. Napokon, na čakačke boli mladší hráči, myslel som si, že šancu dostanú oni. Ale teším sa.

Neprekážalo vám ani to, že vás nominovali až dodatočne?

Vôbec. Mal som na výber: buď budem trénovať v klube alebo prídem na Slovensko a odohrám dva súťažné zápasy v reprezentácii. Druhá možnosť sa mi viac pozdávala, budú tu predsa kvalitní súperi. A okrem toho zmením prostredie, čo hokejista z času na čas potrebuje. Ak by som však mal nejaké zdravotné problémy, situácia by sa radikálne zmenila.

Do Popradu na Kaufland Cup ste odšoférovali z Karlových Varov 680 kilometrov. Váš silný vzťah k národnému dresu nepopriete…

Do reprezentácie som sa vždy tešil. Okrem toho sa mi aj páči filozofia, ktorú nastavil tréner Craig Ramsay. Viem, čo odo mňa očakáva, jeho štýl mi sedí. Mimochodom, kilometre nie sú problém, lebo ak by som aj necestoval do Tatier, určite by ma počas prestávky zavialo aspoň na pár dní do Trenčína (úsmev). A to nie je až taký veľký rozdiel.

Slovensko obsadilo na turnajoch v Nemecku a Švajčiarsku posledné štvrté miesto. Budete teraz pod väčším tlakom?

Asi áno. Budú to síce prípravné zápasy, ale stále je to reprezentácia. V predošlých dueloch dali tréneri priestor mladým, menej skúseným chlapcom. Teraz budeme doma, patrilo by sa uspieť.

S mužstvom ste zažili časy, keď bojovalo o najvyššie méty, dnes to už neplatí. Nemrzí vás to?

Nie je mi to jedno. Do reprezentácie som nakukol prvýkrát už v sezóne 2004, bolo v nej veľa hviezd, očakávania boli diametrálne odlišné. Veľa vecí sa však zmenilo a pripomínam, že sa tak nestalo zo dňa na deň. Trend je dlhodobý a generácia Šatana, Pálffyho či Demitru je preč. Naviac, nezdá sa, že by sa ich niekto chystal nahradiť. Žiaľ, k dnešnému stavu sme smerovali dlhodobo. Toto je realita.

Dominik Graňák (vľavo) oslavuje gól na MS 2005...
Dominik Graňák (vľavo) oslavuje gól na MS 2005 s Mariánom Gáboríkom a Pavlom Demitrom (vpravo). Autor: SITA/AP, HANS PUNZ

Na ktoré miesto vo svetovom meradle dnes patrí slovenský hokej?

Silná päťka je dominantná. Kanada, USA, Rusko, Švédsko a Fínsko sú iný level. V uplynulých rokoch strácajú aj Česi. Naopak, veľmi dobrú generáciu majú Švajčiari a Nemci. Na Slovensku máme problém dostať sa do štvrťfinále MS, ale predsa len tu vidím jeden pozitívny signál. Spôsob, akým sa mužstvo prezentovalo na šampionáte v Košiciach, mi bol veľmi sympatický. Veru, nevidel som rozdiel medzi naším a kanadským tímom. Možno pár detailov v krízových momentoch stretnutia.

Môže sa reprezentácia vrátiť na predné priečky?

Som realista. Odpoveď, ako to bude vyzerať, by mnohí chceli poznať. Ja si na ňu dnes netrúfam. Stále som aktívnym hráčom, sústredím sa skôr na vlastné výkony ako na plošné hodnotenia.

Mnohí ľudia vravia, že úpadok v kolektívnych športoch je len akýmsi odrazom úpadku celej spoločnosti. Súhlasíte?

Vnímam, že spoločnosť sa výrazne polarizuje a nepáči sa mi to. Obzvlášť ten negatívny pól. Či chceme, alebo nie, šport je spätý so spoločenským životom. Otázkou je, či krajina nemá aj pálčivejšie problémy ako stav slovenského hokeja.

Dominik Graňák (51) bol na ZOH 2018 asistentom...
Dominik Graňák (51) bol na ZOH 2018 asistentom kapitána Slovenska. Na snímke bráni lídra USA Briana Giontu. Autor: SITA/AP, Jae C. Hong

Čo vám na dnešnom Slovensku najviac prekáža?

To, že ľudia nechcú kriticky myslieť. Veľa z nich sa rýchlo a jednoducho nechá ovplyvniť, je to veľmi zlý a nebezpečný signál. Nie je to však výsostný problém Slovenska, boria sa s tým aj inde. Akosi zabúdame na históriu – zdá sa nám, že aktuálne problémy sú tými najdôležitejšími v živote, pričom to tak vôbec nemusí byť. Potom sa k slovu dostávajú agresívne riešenia. Ak pripustíme, že niektorí ľudia nám tu budú len tak ohýbať fakty, dopadneme zle. Nedovoľme im to.

Máte už predstavu o hokejovej rozlúčke?

Žiadnu. Ani ju neplánujem.

Nestál by za malú oslavu ani 200-stý štart za reprezentáciu?

Nie je to méta, ktorú by som chcel za každú cenu dosiahnuť. Každý jeden zápas za reprezentáciu si veľmi vážim, ale či ich bude 192, 199 alebo 201, je pre mňa nepodstatné.

Majú 36-roční hráči ešte nejaké hokejové sny?

Hovoril by som skôr o cieľoch. Chcem, aby ma hokej stále bavil. Aby som čas, ktorý mi zostáva do konca kariéry, využil čo najhodnotnejšie. Všetko mi však musí dávať zmysel – ťažko by som fungoval niekde, kde ľudia neťahajú za jeden koniec povrazu. Hľadám hokejovú symbiózu. Nič viac.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#slovenskí hokejisti #Kaufland Cup 2020 #Dominik Graňák
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku