„Budeme potrebovať skvelý výkon brankára, výnimočnú hru celého tímu i kusisko šťastia,“ vraví bývalý profesionálny hokejista a v súčasností televízny spolukomentátor Boris Valábik (33).
Čakali ste od mladých Slovákov na šampionáte v Česku viac?
Nemal som očakávania čo sa týka výsledkov. Výnimkou bol zápas so Švajčiarskom, kde som čakal vyrovnanejší priebeh. Vo výbere sú chalani, ktorí s osemnástkou zostúpili do B-kategórie, a tak som dúfal, že na tomto šampionáte budú chcieť ‚trhať ľad‘. S nejakého dôvodu je však v ich hre veľa individuálnych chýb a čo ma mrzelo v zápase proti Švajčiarom, hráči ukázali laxný prístup čo sa týka nasadenia, korčuľovania a dohrávania súbojov. Tak hrali proti Helvétom a nevyzeralo to dobre ani pre oko diváka.
Treba brať záchranu ako úspech alebo doterajšie výkony a výsledky ako sklamanie?
V minulosti vládol názor, že dvadsiatka ide na šampionát odohrať jeden zápas – duel o záchranu. Osobne – či už ako tréner alebo hráč – by som nemohol ísť na turnaj s takýmto zmýšľaním. Je potrebné motivovať tím, že môže hrať s každým mužstvom, že môže uspieť v každom zápase. Treba myslieť pozitívne, najmä pri práci s mládežou. To, že sa každý rok snažíme zachrániť, beriem ako fakt.
Ono sa to zdá, že už tri roky rozprávame, že treba niečo robiť so slovenským hokejom. To však vôbec nie je dlho pri výchove hráča. Stále opakujem, že musíme nechať deti nech sa vyhrajú. Individuálne zručnosti, ktoré vidíme u fínskych, ruských či iných hráčoch, sa naučili sami. U nás tréneri postavia hráčov a prikážu im, čo majú robiť. Tým u nich zabíjajú kreativitu. Verím, že sa tieto veci zmenia.
Nadávanie na chalanov nič nevyrieši. To, že si nejakí chlapci z maminho gauča riešia komplexy na sociálnych sieťach a urážajú mladých hokejistov, je taký slovenský fenomén. Niečo také som v USA či Kanade nezažil. Treba sa k hráčom správať ako k reprezentantom – s absolútnym rešpektom. Ja pre to, že tento výber je to najlepšie, čo Slovensko má v tejto kategórii k dispozícii. Ten, kto ich uráža a nadáva im, nie je od nich lepší.
Foto: TASR, Radovan Stoklasa
V čom mladí Slováci najviac zaostávajú za súpermi?
Sú to najmä dve veci – individuálne zručnosti a kreativita. Je to spôsob, akým boli trénovaní. Všetci vieme len to, čo sme sa naučili. Čo sme si vyprodukovali, to máme k dispozícii. Začína to pri sedem, osemročných deťoch, keď ich obmedzujeme v tom, prečo prišli na štadión – obmedzujeme ich v zábave. Desať, jedenásťročných hráčov potom chceme drilovať, máme trénera na striedačke a rodičov na tribúnach, ktorí hučia po deťoch a kritizujú ich.
Ak dieťa urobí chybu a tréner alebo rodič na neho nakričí, je úplne normálne, že dieťa jednoducho prestane skúšať nové veci. Bude hrať bezpečne – vyhadzovať puk o mantinel do stredného pásma. Je to možno dobré pre výsledok mužstva, ale pre rozvoj daného hráča určite nie.
Jedenásť, dvanásťroční hokejisti sa možno takýmto spôsobom stanú majstrami Slovenska, ale potom vo veku 25 rokov končia s hokejom, pretože sa nenaučili nič nové. Potrebujeme deti rozvíjať. Mne ako konzultantovi pri reprezentácii do 16 rokov je úplne šumafuk, kto vyhral či vyhrá majstra Slovenska.
Pri výbere do národného tímu to nehrá žiadnu úlohu. Detská kreativita je neobmedzená. A pokiaľ ich tlačíme do výsledkov, túto kreativitu v nich ubíjame. A potom sa divíme, že dvadsaťroční hokejisti nie sú kreatívni. Oni sa to nemôžu, môžu za to tí, ktorí ich to nenaučili.
Je špeciálne pri mladých hráčoch náročné udržať disciplínu a nenechať sa vylučovať?
Často sme o krok pozadu, pomáhame si faulami. Všimol som si, že milujeme „oblapávať“ súpera pri mantineli. To je niečo, čo bolo v hokeji tak v roku 2000. Potom z toho plynie často hákovanie, držanie či podrazenie. Fauly nie sú nič iné ako zlozvyky.
Je niečo, čo vás na hre Slovákov potešilo?
Páči sa mi, že hrajú do konca. Ani za nepriaznivého stavu nedali hlavy dole a bojovali až do záverečného hvizdu. Vzdať sa, ľutovať a dohrať duel bez snahy dokáže každý. Chalani však ukázali, že vedia, že hrajú za seba, za tím, aj za celé Slovensko. Až na tú prvú tretinu so Švajčiarskom sa im bojovnosť absolútne nedá uprieť. A práve na tomto je vidieť, že naši hráči chcú hrať. Nemyslím si, že fínske či kanadské deti sa rodia ako lepší hokejisti.
Základ je priviesť k hokeju čo najväčší počet detí, aby sme mali širokú základňu. Ďalšia vec – mali sme tu fínskeho experta Jukku Tiikkaju. Dva roky sa snažil vychovávať mladých hráčov, ale kompetentní sa k nemu správali priam otrasne a doslova ho vyhnali z krajiny. Určití ľudia si mysleli, že jeho prácu urobia lepšie. Od zväzu mal dostať väčšie právomoci, mali jeho prácu viac predstaviť verejnosti, ukázať ju rodičom.
Zaujal vás niekto individuálne, kto by sa mohol v budúcnosti presadiť aj v A-tíme?
Pri počte gólov, ktoré dostávame, je jasné, že obrana nevyzerá dobre. Ale to je zapríčinené aj zlou defenzívou celého tímu, nielen obrancov. Pri hodnotení defenzívnych hráčov je to vždy zložitejšie. Čo sa týka ofenzívy, zaujal Džugan, ktorý strelil štyri góly a teda nedá sa povedať, že by sa nepresadil. To je niečo čo sme čakali od Čajkoviča s Okuliarom, ktorí to bohužiaľ proti silnej konkurencii nenaplnili.
Napriek tomu si myslím, že títo traja hráči dostanú príležitosť aj v budúcnosti. Individuálnymi zručnosťami mierne vyčnievajú nad svojimi spoluhráčmi. Neviem do akej miery sú ochotní na sebe v budúcnosti pracovať, pretože ani jedného osobne nepoznám. Ale sami vidia, že konkurencia je na vyššej úrovni.
Foto: SITA, Jana Birošová
Bol podľa vás dobrý nápad zrušiť centralizovanú prípravu dvadsiatky, ktorá predtým hrala v extralige?
Každý tréner, ktorý má danú reprezentáciu na starosti, by chcel, aby bola pokope čo najdlhšie. Problémom sú peniaze, ktoré sú momentálne len na jeden projekt. Rozhodlo sa, že v minulom roku pôjdu peniaze na projekt osemnástky. To, že sa zrušila centralizovaná príprava dvadsiatky, hodnotím z dlhodobého hľadiska ako menšie zlo.
Povedzme si na rovinu – deti nevychovávame v najlepších podmienkach. Avšak zlepšuje sa to. Máme mladých trénerov, ktorí majú obrovskú snahu vzdelávať sa a zlepšovať sa. Potrebujeme predať hráčov na drafte. Potrebujeme, aby reprezentácia do 18 rokov robila dobré výsledky, aby si skauti a generálni manažéri klubov NHL našich mladých hráčov všimli. Som toho názoru, že v zámorí sa naučia viac ako v domácej súťaži.
Úspešný tím produkuje úspešných hráčov – to je zlaté pravidlo. Bolo to tak aj v minulosti, keď veľa slovenských hráčov odchádzalo do zámoria, pretože boli súčasťou úspešných tímov. Bolo by super, ak by sme mali oba projekty – osemnástku aj dvadsiatku. Ale pre výchovu hráčov, ktorú chceme dosiahnuť, je podľa mňa dôležitejší projekt osemnástky.
Vo štvrťfinále nastúpia Slováci proti Kanade. Existuje reálna šanca na výhru a postup?
V hokejovej histórii sa udiali už aj väčšie zázraky a o takéto zázraky treba bojovať. Budeme potrebovať skvelý výkon brankára, výnimočnú hru celého tímu, ako aj kusisko šťastia. Na druhej strane, Kanaďania sú momentálne inde. Vychovali si skvelú generáciu, ktorá vyšla z obrovskej základne.
I keď aj Kanada už na tomto šampionáte ukázala, že vie zahrať zlý zápas, keď nestačila na Rusko a dostala od neho poltucet gólov. Naši chalani nesmú ísť do zápasu v porazeneckej nálade. Robo Petrovický je profík, verím, že im toto vštepí do hlavy a že to ukážu aj na ľade. Hrajú aj o svoju budúcnosť.