Jeho zverenky si začiatkom roka vybojovali postup do elitnej kategórie MS. „Dievčatá sa snažia. Chcú vyhrávať. No je ťažké poskladať družstvo, keď máte v hlavnom ročníku šesť hráčok a jednu brankárku,“ priznáva.
Ako ste sa dostali k trénovaniu reprezentácie osemnásťročných?
Som zamestnanec Slovenského zväzu ľadového hokeja. Keď som pred troma rokmi odišiel z predošlého pôsobiska, kde som na klubovej úrovni trénoval chlapcov, ponúkli mi pán Štamberský s pani Kožanovou miesto trénera v stredisku ŠKP Bratislava. Popri tom fungujem aj ako tréner mládežníckej reprezentácie.
Čo je najväčšia zmena, keď prejdete od mužského k ženskému hokeju?
Prvé sa musíte naučiť, že pred vstupom do šatne sa klope. Zaklopem a spýtam sa, či môžem dnu. Baby často povedia, že môžem, ale neskontrolujú si aktuálny stav. Takže radšej klopem dvakrát.
Máte si z čoho vyberať?
To je veľký problém. V ročníku 2001, čo bol hlavný ročník pre šampionát, sme mali šesť hráčok a jednu brankárku. O rok mladších dievčat je dvanásť a lepšie je to až v ročníku 2003. Tam sme mali 25 až 30 dievčat. Keďže nemáme staršie hokejistky, musíme čerpať z nižších ročníkov. Až tri dievčatá v kádri mali len čerstvých štrnásť rokov. Keď sa k tomu pridajú aj zranenia, je veľmi náročné poskladať družstvo.
Ako sa vám pracuje s takými mladými hráčkami?
Čo sa týka psychiky, veľmi nám pomohol Matej Ševčík, pri tíme pôsobil ako konzultant. Trénerská práca s dievčatami je veľmi náročná, no zároveň aj zábavná. V šatni sa vám postavia do cesty neočakávané situácie. Pasovať sa s nimi a riešiť ich je však zväčša veľká zábava.
Na šampionát ste cestovali s cieľom postúpiť vyššie?
Chceli sme postúpiť. V záverečnej príprave sme sa však pasovali s množstvom zranení a chorôb. Káder tak nebol optimálne zložený. Baby sa však ešte viac zomkli a podávali od zápasu k zápasu lepší výkon. Utvorili skvelú partiu a kolektív. Dievčatá sú šikovné, jedna päťka by si mohla pokojne vyskúšať aj seniorské MS.
Máte prehľad o výkonnosti mladých hráčok. Sú na Slovensku reálne predpoklady, aby sa ženská reprezentácia po rokoch vrátila medzi elitu a udržala sa v nej?
Treba sa na to pozerať optimisticky, ale zároveň reálne. Keď sa dostanú dievčatá do vysokoškolského veku, musia sa rozhodnúť, či budú naďalej pravidelne chodiť na tréningy. Bez nich sa nedá udržať v špičke. Nie vždy je jednoduché skĺbiť štúdium, prípadne rôzne brigády s hokejom. Preto mnohé končia v mladom veku. Jedna z možností je ŠKP, kde majú ubytovanie, kvalitné tréningy a môžu popritom študovať. Potom už všetko záleží od osobných ambícií dievčat. Myslím si však, že účasť v druhej najvyššej kategórii je reálne odzrkadlenie našich možností.
A čo šanca kvalifikovať sa na olympijské hry?
Za rok a pol sa začína kvalifikácia. Do Pekingu postúpi desať družstiev, v renkingu IIHF nám patrí štrnásta priečka. Šanca určite je. Dievčatá, s ktorými som teraz pracoval na šampionáte, boli vynikajúco mentálne nastavené. Nemôžeme sa vyhovárať na nízke počty, no zároveň treba chápať, že so šiestimi dievčatami v ročníku sa nedajú robiť zázraky. Aby sme sa dostali na olympiádu, musia do seba ideálne zapadnúť všetky faktory.
TV Pravda: Čo sa dialo posledných 7 dní v športe si môžete pozrieť v relácii Týždeň v športe – tenisový špeciál (vysielané 28.1.2019).