Ako ste zareagovali na možnosť stať sa členom realizačného tímu reprezentácie?
Nečakal som to, to sa predsa ani nedá. Som nadšený. Je to pre mňa veľký skok vpred. Dúfam, že budem nápomocný v tom, čo bude treba. Úlohy si ešte len rozdelíme. Takáto veľká skúsenosť mi pomôže do ďalšej trénerskej kariéry. Chcem z toho vyťažiť maximum v prospech seba i kolektívu.
Na čo sa najviac tešíte?
Som zvedavý, ako sa momentálne pracuje na najvyššej, reprezentačnej úrovni. Zaujíma ma, v čom je najväčší rozdiel oproti časom, keď som ešte hral a čo je iné v porovnaní s pôsobením v domácej súťaži.
Generálny manažér Miroslav Šatan naznačil, že okrem hráčov bojujú o nomináciu na majstrovstvá sveta aj asistenti trénera. Čo vy na to?
Urobím všetko preto, aby som šiel na šampionát ja (s úsmevom). Pochopiteľne, je to na Craigovi a Mirovi, aby si vybrali niekoho, kto bude pre tím najlepšou voľbou.
Pozdáva sa vám štýl, ktorý tréner Ramsay presadzuje?
Áno a páči sa mi aj to, že do národného tímu prichádzajú najmä hráči, ktorí majú aktuálne formu a ukazujú potenciál. Je to správny trend. V minulosti sme sa už stretli a rozprávali. Na zväze, ale aj v Južnej Kórei počas olympiády.
Aj v klube spolupracujete so zámorským trénerom. Ako vychádzate s Danom Cemanom?
Spolupracuje sa mi s ním veľmi dobre. Dan je skvelý človek aj tréner. Fungujeme spoločne bez problémov. Nebudem skrývať, začiatok sezóny bol ťažší než sme čakali. Mali sme zopár zlých výsledkov, dostavila sa nervozita. No v Banskej Bystrici je skvelá partia a prekonali sme to. Aj teraz, keď sme ťahali sériu deviatich víťazstiev, mali sme veľa zranených a chorých, ale zvládli sme to výborne. Teraz majú chalani zaslúžený oddych.
V Miškovci sa nedala séria natiahnuť na okrúhlych desať víťazstiev?
Jasné, že dala. Mali sme 35 striel a veľa dobrých šancí, ktoré sme nevyužili. V ofenzíve sme nemali svoj deň. Vzadu sme spravili jednu výraznejšiu chybu, ktorú súper využil. Brankár Vay, ktorý prišiel do Miškovca zo zámoria, mužstvu veľmi pomáha.
Na trénerskú lavičku ste si zasadli po období, keď ste pôsobili v pozícii generálneho manažéra Liptovského Mikuláša. V čom je najväčšia zmena?
Je to úplne iná pozícia. Obe majú svoje príjemné stránky aj úskalia. Myslím si, že je dobre, keď má človek možnosť vyskúšať si rôzne pozície. Ľahšie si určí, čo je pre neho vhodnejšie.
Vydýchli ste si, že teraz nemusíte zháňať peniaze na chod klubu?
Je to veľké plus. Peňazí pre kluby je málo, či ide o hokej alebo iný šport. Ale v pozícii trénera zase máte oveľa väčšiu zodpovednosť za výsledky a obraz hry mužstva. Naháňanie peňazí a vytvorenie tváre mužstva, ono sa to nejako vyrovná.
Herná stránka sa ovplyvňuje o čosi ľahšie…
Samozrejme. Je na vás, ako poskladáte formácie a aký zvolíte herný štýl. Máte to vlastne vo svojich rukách. Keď zháňate peniaze, ponúkate hokej ako produkt, ale presvedčiť ľudí je veľmi náročné. Skôr vám niekto dá peniaze len na základe osobných sympatií. Zväčša nejde o to, že by chcel investovať. Aj manažérsky život však má svoje plusy. V Mikuláši dostáva šancu veľa mladých hráčov, z čoho mám radosť. Nie všetci si uvedomujú, akú veľkú príležitosť majú.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Spomenuli ste si cestou na zraz, čo všetko ste zažili v reprezentačnom tíme ako hráč?
Ani nie. Už je to poriadne dávno… Na tie časy si spomeniem skôr, keď sa synovia pozerajú na moje štatistiky na internete. Dvadsať rokov som hrával profesionálny hokej, nie je tam toho málo. Som rád, že som prestal v správny čas. Nikdy ma nelákalo vrátiť sa. Pamätám si poslednú reprezentačnú akciu. Na Nemeckom pohári v roku 2001 som bol kapitán tímu. To už bolo krátko pred zlatým Göteborgom.