„Viac ako samotné číslo si vážim fakt, že som si udržal priazeň toľkých reprezentačných trénerov, ktorí mi vždy našli miesto v nominácii,“ tvrdí vicemajster sveta z Helsínk 2012.
Pred rokom ste sa po sezóne necítili v ideálnej forme a po absolvovaní časti prípravy ste sa z majstrovstiev sveta ospravedlnili. Ako ste na tom momentálne?
Cítim sa podstatne lepšie. Sezóna síce nebola bombastická ani extra úspešná, no netrápil som sa ako minulý rok. S týmito trénermi už máme za sebou jednu veľkú reprezentačnú akciu – olympiádu. Páčil sa mi spôsob, akým nás viedli. Nenaznačujem však, že by som sa vlani rozhodol z iných dôvodov – okrem toho, že som necítil správnu športovú formu.
Hokej vás baví viac než vtedy?
Je oveľa jednoduchšie pôsobiť v tíme, ktorý sa pohybuje na popredných priečkach. Hokej vás baví oveľa viac, než keď už po tretine sezóny viete, že vás čaká baráž o udržanie sa v najvyššej súťaži. Nie som si istý, či som pasoval do herného štýlu, ktorý sme chceli v Hradci hrať. Bol extrémne defenzívny. Taký už vidieť v súčasnej dobe málokedy. No snažil som sa sústrediť na svoje výkony a na to, aby som pomáhal mužstvu víťaziť. V klube bolo veľa pozitívneho. Výborne som si rozumel so spoluhráčmi a pomohla mi spolupráca s kondičným trénerom Mariánom Vodom.
Naopak, štýl reprezentačného trénera Craiga Ramsayho vám obzvlášť sedí…
Veľmi sa mi páči. Už som ani neveril, že sa ešte dostanem do prostredia, kde budú tréneri vyžadovať presne to, čo od nás chce tréner Ramsay. Je veľmi prísny, vie presne, čo od ktorého hráča žiada, ale na druhej strane vytvára možnosti aj kreativite hráčov. Má tímový prístup. Jednotlivec nemôže znamenať viac ako celé mužstvo. To sa mi páči.
Foto: SITA, Ján Viazanička
Vám sa pozdával aj predošlý zámorský tréner na Slovensku – Glen Hanlon. Je medzi oboma podobnosť?
Nechcem, aby to vyznelo, že tréneri u nás sú horší – to určite nie. No obaja Kanaďania priniesli stopercentnú profesionalitu. Presne vedia, čo od hráčov chcú a dokážu to jednoducho pomenovať. Pre hráčov je potom jednoduchšie pochopiť ich pokyny. Ich filozofia sa nemení pod tlakom výsledku alebo individuality hráča. Sú konzistentní v názoroch. Treba samozrejme viac času, aby sa ich práca prejavila. Tím musí dostať nový štýl do krvi. Všetko je pre nich dôležité. Ani na tréningoch neodpúšťajú chyby, ktoré sa bežne v našich končinách prehliadajú. Každý sa musí neustále stopercentne sústrediť, nemôže odfláknuť ani jedno striedanie.
Prečo teda Hanlon neuspel?
Majstrovstvá sveta sa vtedy konali u nás, mali sme silný tím plný veľkých individualít. Z tohto pohľadu bolo načasovanie jeho príchodu na lavičku nešťastné. Nové myšlienky a systém hry sa totiž presadzujú oveľa jednoduchšie, keď nemáte toľko individualít pokope. Teraz – bez veľkých hviezd – je každý ochotnejší potlačiť vlastné ego a urobiť, čo sa od neho žiada.
Minulý týždeň ste ešte dostali voľno. Potrebovali ste si vyvetrať hlavu po klubovej sezóne?
Dohodli sme sa na tom s Mirom Šatanom a padlo mi to vhod. Nemal som problém hrať už v zápasoch v Nemecku, ale v Hradci sme mali ešte klubové povinnosti, stretnutie s fanúšikmi i oficiálnu rozlúčku. Zároveň som potreboval vyriešiť bežné záležitosti – zbaliť si veci, vysťahovať sa z bytu či poupratovať. Týždňová prestávka bez ľadu je tak akurát, udržiaval som sa na suchu.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Videli ste doterajšie zápasy národného tímu?
Nie. Počas stretnutí vo Švédsku sme ešte hrali s Hradcom play off. No včera nám tréneri na videomítingu ukázali najdôležitejšie momenty – to, čo robili chalani dobre, aj to, čo im nevychádzalo podľa predstáv.
Nakoľko dôležité je, že mužstvo v oboch súbojoch v Nemecku uspelo?
Pre tím je dôležité vyhrať nejaký zápas. Nový systém a štýl hry je moderný a atraktívny, ale treba ho potvrdiť výsledkami. Stále sme v príprave, takže výsledky nie sú prvoradé, ale šampionát sa začína o dva týždne a z psychologického hľadiska potrebujete aj vyhrávať. Mužstvo získa pevnejšiu pôdu pod nohami, viac verí systému. Víťazstvá sú dôležité aj pre fanúšikov, ktorí nás podporujú. Zaslúžia si za to odmenu. Samko Petráš vždy hovorieval: Je lepšie vyhrať ako prehrať. (smiech). Platí to.
K tímu sa pridal Andrej Sekera. Čo to znamená najmä pre mladých hráčov?
Nebolo by dobré, keby sme sa teraz začali všetci spoliehať len na neho. Na druhej strane sme si vedomí – my hráči a iste aj verejnosť – čo všetko už Andrej v kariére dokázal. Je hviezda NHL a to hovorí za všetko. Druhý rozmer je, že Andrej je profesionál, veľký poctivec. Za bežných okolností ho nie je extra počuť, ale keď prídete do šatne, už je tam a pripravuje sa na tréning či zápas. Nikdy nič neoklame a je pre všetkých vzor. Obzvlášť pre mladíkov, ktorí snívajú o NHL. Môžu sa od neho veľa naučiť, najmä to, že sa poctivo pripravuje na každý hokejový deň.
Mali by ste sa zúčastniť na dvanástom šampionáte a blížite sa k prekonaniu rekordu Miroslava Šatana v počte zápasov za národný tím. Ako vnímate tieto čísla?
Snažím sa ich nevnímať a keby o tom nehovorili novinári, ani by som o nich nevedel. Samozrejme, človek si uvedomí, koľko hráčov v ére samostatnosti sa v národnom tíme objavilo a že to číslo nie je bezvýznamné. Každý si však viac než počet štartov zapamätá úspechy. Preto som rád, že mám striebro z Helsínk. Aby som mohol odohrať toľko stretnutí, muselo si ma do mužstva vybrať viacero reprezentačných trénerov. Vždy pre mňa našli miesto, to si vážim viac ako samotné číslo.