„Je pre mňa veľká vec, že sa v jednom tíme stretneme s veľkými hráčmi, na ktorých som sa ešte prednedávnom pozeral len v televízii. Okolo mňa budú už aj mená, ktoré pozná celý svet,“ tvrdí obranca, ktorý naposledy pôsobil v Kootenay Ice v kanadskej juniorskej WHL.
Kto z realizačného tímu vás kontaktoval?
Generálny manažér Miroslav Šatan. Pochopiteľne, nemal som dôvod premýšľať ani sekundu. Pozvánka ma potešila a hneď som mu povedal, že prídem.
Kedy ste prišli na Slovensko a koľko ste boli bez ľadu?
Z Kanady som sa vrátil pred týždňom v utorok a bez ľadu som bol desať dní. To nie je nič strašné. Dá sa to zvládnuť. Navyše, počas krátkeho úvodného kempu máme možnosť dobre si zakorčuľovať. Ešte to nie je žiadna drina.
Ako reagovali na nomináciu vaši najbližší?
Rodičia boli na mňa hrdí. Pomaly im začínam vracať všetko, čo do mňa vložili. O tom, že som dostal pozvánku, vedeli vopred aj najbližší kamaráti, s ktorými sa často stretávam, tešili sa so mnou.
Stanovili ste si nejaký cieľ?
Najmä získať skúsenosti. Uvidíme, ako dlho v tíme vydržím. Dúfam, že dostanem šancu v zápasoch. Ak áno, pôjdem v nich vždy naplno a pokúsim sa ukázať v čo najlepšom svetle. Na nezaplatenia však budú najmä skúsenosti z reprezentačného áčka.
Trúfnete si odhadnúť vlastné šance na účasť na MS?
Vôbec nie. Neviem, kto príde, s kým tréneri rátajú. Aj ja chcem ísť na majstrovstvá sveta, o tom vôbec nepochybujte. No netrúfam si o tom hovoriť. Nie som taký typ. Verím, že sa tam môžem dostať, ale odhadnúť svoje šance budem môcť, až keď sa to celé rozbehne a odohráme aj nejaké prípravné zápasy.
Čomu vďačíte, že vás pozvali do kempu?
Veľkú zásluhu na tom má juniorský šampionát. Vyšiel mi a dobre zahral celý tím. Po MS sa mi viac darilo aj v klube. V podstate môžem byť spokojný s celým ročníkom. Je pre mňa super, že tu môžem byť.
Od šampionátu už uplynuli takmer tri mesiace. Ako ho hodnotíte s odstupom?
Stále som sklamaný, ale aj spokojný. Ostalo to asi päťdesiat na päťdesiat. Boli sme veľmi dobrá partia a mrzí ma, že sa už nikdy nestretneme v jednej kabíne v rovnakom zložení. Navyše sme tam odohrali vydarené zápasy a potrápili sme aj silných Švédov vo štvrťfinále. Skončilo to tesne. Stále ma to hnevá. Mám však radosť, že sme potvrdili, že hokej hrať vieme.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Vo štvrťfinále ste strelili dva góly. Aké boli reakcie okolia?
Veľa ľudí mi písalo, že som strelil pekné góly. V klube ma tréner pochválil, že som sa konečne rozstrieľal a mal pravdu. Odvtedy sa mi celkom darilo, ešte dvakrát som dal po dva góly v jednom zápase. Pritom pred šampionátom som mal na konte jediný presný zásah. Po MS mi to však začalo padať.
Ste spokojný s prvou sezónou v zámorí?
Spočiatku som sa musel adaptovať na iný štýl hokeja. Ľudia okolo boli milí a snažili sa mi pomôcť. Výborne som vychádzal s trénermi a v úvode mi dopriali čas, aby som si na všetko zvykol. Bolo to niečo iné, nové, trochu ťažšie. Našťastie, s angličtinou som po dvoch rokoch strávených vo Fínsku nemal žiaden problém.
Do akej rodiny vás umiestnili?
Dostal som sa do super rodiny, ktorá to už robí dlho. Nemal som žiaden problém, mali okolo 50 rokov a ich deti už študujú na vysokej škole. Jeden syn hrá kanadskú univerzitnú ligu. Vládla u nich príjemná atmosféra, vždy sa so mnou porozprávali, keď som mal záujem alebo niečo potreboval. Keď vás dajú do rodiny, nemusíte si variť a starajú sa o vás. Je to jednoduchšie.
Čo vám v Kootenay povedali po skončení sezóny?
Všetci čakali, že postúpime do play off. Začiatok sme mali úžasný, ale postupne to upadalo. Takže zavládlo sklamanie. Mne však ľudia z vedenia povedali, že som bol najlepší obranca tímu a radi by ma privítali aj o rok.
Vrátite sa?
Mohol by som tam odohrať ešte jeden rok, ale všetko sa ešte len uvidí. Po šampionáte prípadne drafte zámorskej NHL. Rozprával som sa s niektorými skautmi a vyzerá to nádejne. Niekto by si ma mohol vybrať. Ak aj nie, mohla by prísť aspoň pozvánka do kempu. Rád by som to šiel vyskúšať.