„Sme veľmi sklamaní. Góly by som ihneď vymenil za víťazstvo. Nestáva sa mi veru často, aby som strelil dva. Mali sme to využiť,“ vravel nádejný obranca pôsobiaci v zámorskej juniorskej WHL.
Už ste sa zmierili s prehrou?
Som nesmierne smutný. Mali sme na to, aby sme postúpili. Zároveň som však hrdý na spoluhráčov, na celý tím. Hrali sme skvelý hokej a ukázali sme, že na juniorskom šampionáte môžeme súperiť s každým. Len je obrovská škoda, že sa nedostavil úspešný výsledok.
Ste viac viac sklamaný, smutný alebo nahnevaný?
Mix všetkého, ale najviac asi sklamaný, že nám to nevyšlo a naša skvelá partia bola takto spolu poslednýkrát.
V tretej tretine ste jednoznačného favorita potrápili. Čo chýbalo, aby ste zápas doviedli aspoň do predĺženia?
Začiatok nám nevyšiel. Akoby sme neverili tomu, že môžeme zvíťaziť. No keď sme po prvej tretine udržali bezgólovú remízu, potvrdili sme si, že aj so Švédmi môžeme hrať. Začali sme oveľa lepšie korčuľovať, zrážať sa a naša hra sa zmenila. Síce sme v druhej časti dostali dva góly, ale výkon už bol lepší. Asi sme tak mali hrať od začiatku.
Veľkou oporou bol opäť brankár Roman Durný. Čo hovoríte na jeho výkony na turnaji?
Veľmi príjemne ma prekvapil. Počas celého šampionátu dokazoval, že v ročníku 1998 patrí medzi najlepších brankárov na svete. Klobúk dole, čo v Buffale predvádzal.
Vedeli ste pred zápasom, že pred vami sa o prekvapenie postarali Česi?
Jasné, motivovalo nás to. Hovorili sme si, že nie sme horší ako oni a mohli by sme sa pokúsiť o rovnaké prekvapenie.
Máte aspoň trochu radosť z vašich dvoch gólov?
Je to vlastne jedno, že som ich strelil ja. Neváhal by som ich vymeniť za víťazstvo. Škoda, že nám moje góly nepomohli. Nestáva sa mi veru často, aby som strelil dva. Mali sme to využiť.
Prišlo v šatni aj na slzy?
<Ak>Niektorí chlapci sa im neubránili. Mňa nevynímajúc (sucho prehltne). Plakali sme asi všetci. Na ľade sme sa ešte držali, ale v kabíne vám potom dôjde, že ste mohli postúpiť do semifinále majstrovstiev sveta. Najviac zo všetkého nás však mrzí, že sa už v tomto zložení v jednom tíme nikdy nestretneme.
Koho premohli emócie najviac?
Asi Sama Bučeka. Toho to zobralo už na ľade, keď preberal cenu pre jedného z troch najlepších hráčov tímu. Má za sebou super turnaj, darilo sa mu a ťahal nás. Potvrdil, že je strelec. Veľmi ho mrzelo, že do toho dal všetko a nič z toho nemáme.
Ako hodnotíte vystúpenie tímu na šampionáte?
Prvý zápas s Kanadou bol aj pre nás sklamaním. Po ňom sme však vyhrali s Američanmi a začali sme si viac veriť. Potvrdili sme, že sme výborná partia. Práve to bola naša najväčšia devíza. Vďaka tomu sme ukázali celkom dobrý hokej. Boli sme tu ako rodina. Hrali sme jeden za druhého.
Budete vo zvyšných stretnutiach držať palce Švédom?
Ani neviem. Asi je mi to už úplne jedno. Mali sme postúpiť my, nie Švédi… Predviedli sme výbornú hru a škoda, že sme to nedotiahli. No keď vyhrajú Švédi, asi nás aspoň trošku poteší, že sme prehrali s neskoršími majstrami sveta.