Tvorivý center ukončil bohatú kariéru pred dvoma rokmi v Trenčíne – a začal ako asistent trénera. „Keď som dostal zo Slovana ponuku byť asistentom, neváhal som,“ zdôrazní.
Mali ste hneď jasno, že ostanete pri hokeji?
Ono to zrelo dlhšie. Keď som ešte hrával a bol pred štyridsiatkou, rozmýšľal som, čo ďalej. Ešte som chvíľu potiahol v Trenčíne a zároveň som si robil školu – najprv trénerské céčko, potom béčko na FTVŠ. Rýchlo som zistil, že hrať hokej je podstatne ľahšie než ho trénovať. V Trenčíne som dostal prvú ponuku od Miloša Holaňa – a začal som sa dívať na hokej inými očami a zvykať si na podstatne väčšiu zodpovednosť.
Radili ste sa aj s vaším svokrom Vladimírom Vůjtekom? Nasmeroval vás k trénerstvu aj jeho príklad?
Máme to v rodine, sledoval som ho pozorne, často sme o hokeji debatovali i debatujeme. O trénerstve však až neskôr. Má veľké skúsenosti, keď niečo povie, tak si to vezmem k srdcu. Je možné, že aj to ma trošku nakoplo – že by bolo dobré vyskúšať si trénerskú profesiu.
Neodhováral vás?
Vôbec nie. Vravel mi, nech to skúsim a aby som si spravil školu. Rozšíriš si obzor, nabádal ma.
Zo slovenskej extraligy ste prešli v Slovane do Kontinentálnej hokejovej ligy? Je to veľká zmena?
Je to stále o hokeji. V lete hľadal Slovan asistenta trénera. Pán Říha mi zavolal, na rovinu mi povedal nejaké veci. Prikývol som, keď sú príležitosti, treba ich využiť – presne ako na ľade. Byť po boku skúseného trénera je pre začínajúceho najlepšia škola. Neprišiel som prekladať veci, ale v nejakých pomôcť. Dôležité je, aby si mužstvo osvojilo systém, taktiku, napádanie, hru v obrane, prechod do útoku, presilovky a oslabenia – a tak ďalej.
Čo ste dostali na starosť?
Dohliadal som na útočné tréningy, sledoval pohyb útočníkov. Konečné rozhodnutie mal hlavný tréner, no veľa sme diskutovali. Útok a obrana musia ladiť. Rozoberali sme pohyb každého hráča, pracovali s videom, riešili rôzne situácie. Trénovanie ide do vážnych detailov, všímate si reakcie na striedačke, musíte poznať psychiku hráčov, mať poznatky o regenerácii, stravovaní, kombinovať cestovanie s tréningmi. Sledovať nové trendy, predpokladá sa ustavične vzdelávať. Všetci chceme, aby sa darilo, no nepríde to hneď. Nastali zmeny, namiesto Miloša Říhu prišiel Eduard Zankovec. Je to súčasť hokejového biznisu.
Foto: SITA, Martin Havran
Spomeniete si na trénera, ktorý vám dal najviac?
Zažil som veľa trénerov, ktorí ma formovali – mládežnícki v Žiline, v trenčianskej Dukle mi dal šancu Julo Šupler. V NHL som zažil aj legendy Mika Keenana a Joela Quennevilla. Ťažko niekoho vybrať, hráč sa musí vedieť prispôsobiť, ukázať svoje prednosti.
Aký hokej je vám blízky?
Hokej sa opäť zrýchlil, hrá sa vo vysokom tempe. Obrancovia sa niekedy stávajú útočníkmi – a naopak. Ak je hráč slabší korčuliar, musí mať niečo výnimočné – ako Rusi Daciuk či Moziakin. V závere kariéry som už pociťoval, že hokej sa mení. Ako skúsenejší hráč som sa vždy snažil mladším poradiť, usmerniť ich. To v kabíne musí byť, aj na ľade. Každé mužstvo potrebuje lídrov. Takých musíme nájsť a vychovať.
Na ktorom poste sa potrebuje slovenský hokej najviac posilniť?
Kvalitu na brankárskom poste máme, len sa treba správne rozhodnúť. Obrana je veľká a silná, dvaja-traja chalani hrajú v top ligách v Európe. Musíme popracovať na centroch, to je vážna figúra v hokeji. Verím, že nejakí mladí sa ukážu. Stredný útočník musí byť skvelý korčuliar, silný kondične. Musí vidieť priestory, čítať hru, to je základ. Byť vpredu i vzadu, pomáhať bekom. Náročná úloha.
Vidíte sa v budúcnosti ako tréner?
Prečo nie, ale to je ešte na veľmi dlhé obdobie. Nie je jednoduché byť hlavným trénerom, je to veľká zodpovednosť. My asistenti mu musíme pomôcť, aby mal čo najviac informácií a mohol ich spracovať.