Foto: SITA
Bol pre vás návrat na Slovensko náročný?
Nebol to pre mňa žiaden problém, veď väčšinu života som strávil na Slovensku (úsmev). Hokej som síce doteraz doma profesionálne nikdy nehral, ale zvykám si. Po troch mesiacoch môžem skonštatovať, že sa mi európsky štýl páči viac než zámorský. Mám viac priestoru na ľade, šancu ukázať viac zo svojich zručností, niečo vymyslieť a vytvoriť. Byť doma je na nezaplatenie. Považujem to za výhodu.
Čo je na tom najlepšie?
Popri hokeji mám čas aj na rodinu a priateľov. Všetkých, ktorí ma poznajú. Po strednej škole sa partia, s ktorou som sa viac stretával, rozišla. Sledovali sme sa najmä na diaľku. Teraz ma však kamaráti majú väčšiu šancu vidieť na ľade a tak sa vzťahy obnovujú.
Darí sa vám herne i bodovo. Čakali ste taký vstup do domácej ligy?
Domov som išiel s tým, že sa tu budem cítiť lepšie a európsky hokej mi bude viac sedieť. To, že sa mi darí aj bodovo, je čosi navyše. Už v príprave som cítil, že by to mohlo ísť, no tím sa musel trochu zohrať. Všetko však prišlo postupne, mám z toho radosť.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Chýba vám v Banskej Bystrici niečo zo zámoria?
Za tie roky som si tam zvykol. Sú niektoré veci, ktoré na Slovensku nemáme, ale že by mi niečo vyslovene chýbalo, povedať nemôžem.
Na čo budete najradšej spomínať?
Na všetko okolo štúdia na univerzite, bývania na kampuse a hokeja. Niečo také zatiaľ na Slovensku nenájdete. Okolo hokeja je na univerzitách oveľa väčšia bublina, všetci ho pozorne sledujú, tweetujú a zaujímajú sa oň. Navyše mu venujú veľkú pozornosť aj skauti. Samozrejme, nefunguje to len pri hokeji, ale pri každom veľkom univerzitnom športe.
V Banskej Bystrici nevládne po zisku titulu hokejový ošiaľ?
Vládne. Ale mám pocit, ako by to momentálne bolo jediné mesto na Slovensku, kde hokejom ľudia naozaj žijú a sú doň zažratí. Som milo prekvapený, ako to v našom klube chodí.
Boli témou predošlých týždňov v kabíne aj župné voľby?
Občas sme medzi sebou niečo o voľbách prehodili. Minimálne v tom zmysle, že aj my máme v kabíne svojho Luntera. Mária (smiech).
Ako vyzerá život hokejistu na univerzite?
Americký systém je výborne prepracovaný a dokonale spája hokej so školou, resp. všetky športy so štúdium tak, aby študenti napredovali vo svojom odvetví a popri tom si spravili školu, ktorá je v súčasnosti takmer nevyhnutná. Na našej univerzite sme len my hokejisti boli v najvyššej divízii NCAA, takže sme mali nejaké výhody. Mohli sme si napríklad prví vybrať predmety, aby sme si ich vedeli vhodne zladiť s tréningmi. Hokej v NCAA je na najvyššej úrovni. Tí najlepší sa môžu plynule presunúť do NHL. Pre všetkých je veľké plus, že si popri hokejovom raste urobia aj dobrú školu.
Vlani ste absolvovali prípravný kemp Pittsburghu. Čo vám dal?
Mal som šancu sledovať najlepších hráčov z bezprostrednej blízkosti. Všímal som si, ako sa správajú v kabíne a na ľade, čo robia, aby sa zlepšovali. Sidney Crosby ešte hral finále Svetového pohára a s tímom nebol ani Jevgenij Malkin, ale nechýbali tam Phil Kessel, Chris Kunitz, Marc-Andre Fleury či Kris Letang. Z kempu ma poslali do AHL a následne do ECHL, kde som podpísal aj kontrakt.
Pomohlo vám pôsobenie v tejto tretej najvyššej súťaži v zámorí?
Hokej tam nie je na top úrovni. Rozdiel medzi jednotlivými ligami je viditeľný vo všetkých smeroch. Úroveň je asi nižšia než v Tipsport Lige, všetko však záleží aj od toho, za ktorý tím hráte. Keďže súťaž má za úlohu rozvíjať mladých hráčov, hrá sa v nej na tri päťky. Pohyb v jednotlivých kádroch je však obrovský. Aj ja som požiadal o výmenu a v Orlande som si zahral celkom dobre, ale už som v zámorí nevidel svoju budúcnosť. Pokiaľ však budem hokejovo napredovať a vyjde mi sezóna, všetky dvere sú ešte otvorené."