Produktívna nitrianska úderka
„Za olympijský tím som hral, za seniorské áčko ešte nie. Je to super pocit, som plný očakávaní, ako nám to pôjde. Dúfam, že vyhráme čo najviac zápasov. Táto sezóna je zatiaľ moja najlepšia, verím, že to tak bude pokračovať čo najdlhšie. Sú momenty, keď sa darí viac, inokedy menej. Každý to pozná, kto hral hokej,“ vraví šikovný center Nitry, aktuálne s 24 bodmi najproduktívnejší (spolu s Casonom Hohmannom z Banskej Bystrice) hráč slovenskej Tipsport Ligy.
S odstupom piatich bodov je na delenom treťom mieste jeho spoluhráč z útoku Matej Paulovič (spolu s Tomášom Surovým a Marekom Uramom).
„S Maťom nám to ide. Poznáme sa z mládežníckych súťaží – on hral za Topoľčany, ja za Nitru. Je urastený, vie si prikryť puk. V tejto sezóne hráme spolu od prípravy, vhodne sa dopĺňame. Sadli sme si štýlom hokeja. Uvidíme, ako obstojíme v silnej medzinárodnej konfrontácii. Radi by sme našu produktivitu preniesli aj do národného tímu a prispeli ňou k víťazstvám. Som rád, že tu môžem byť. Ak nastúpim, bude to moja premiéra. Urobím všetko, aby som sa do reprezentácie ešte vrátil,“ vyslovil želanie 24-ročný odchovanec Nitry.
Jeden návrat už má za sebou. Do rodného mesta prišiel pred dvoma rokmi po štvorročnom pôsobení vo Fínsku. V dvoch stretnutiach nazrel aj do tamojšej najvyššej súťaže.
Foto: SITA, Martin Havran
Je rád, že hráva veľa
Uvažuje ešte o návrate na sever?
„Láka ma to. Veľmi rád by som sa tam ešte niekedy vrátil, urobím pre to všetko. Dôležité je, aby boli moje výkony dostačujúce na to, aby som tam mohol hrať a uplatniť sa. Keď sa naskytne príležitosť, určite neodmietnem,“ vraví.
Michal si vo fínskej juniorke urobil dobré meno. Nemohol tam pokračovať v kariére?
„Konzultoval som to s viacerými trénermi, ktorí ma tam viedli. Teraz pôsobia v najvyššej fínskej súťaži. Hovorili mi, že možno bude lepšie pokúsiť sa o to inou cestou. Tri roky som tam hral tú istú ligu. Návrat do Nitry považujem za správny krok, zmluvu mám aj na ďalší ročník. Z materského klubu som mal ponuku už aj predtým, no ešte som chcel ostať vo Fínsku. Vedel som, že Nitra má najvyššie ciele, čo tiež zavážilo. Pre mňa je najdôležitejšie, aby som pravidelne hrával. Teraz hrávam veľa, čo som rád. Vyhovuje mi aj ofenzívny štýl nášho tímu. Pre nás útočníkov je to lepšie, môžeme byť kreatívni. V modernom hokeji je to tak, že dôležité je aj dobre brániť. Pri zlatej medaile v minulom roku som ešte nebol, mám však striebro z minulej sezóny, keď sme vo finále podľahli Banskej Bystrici. Na začiatku tejto sme mali krízu, ale už sa z nej dostávame a mierime na vyššie priečky v tabuľke.“
Prototyp centra – Daciuk
Sledoval Krištof v detstve hokejové olympijské turnaje?
„Samozrejme, aj svetové šampionáty. Asi najviac mi utkvel v pamäti olympijský turnaj vo Vancouvri 2010. Tam mali Slováci výborné mužstvo, doma sme pozerali každý zápas. Hrať na vrcholných podujatiach túži každý hokejista, aj ja. Olympijský turnaj je pre mňa ešte ďaleko, najprv musím dobre zahrať teraz. Vydám zo seba to najlepšie – a zistím, na čo to bude stačiť. Šanca však je, pokúsim sa ju využiť, lebo nemôžu prísť hráči z NHL. Je iba na nás, čo ukážeme. Tri zápasy síce nie sú veľa, ale aj v nich buď presvedčíme, alebo nie,“ zdôrazní.
Mal hokejový vzor?
„Všímal som si niektorých hráčov, no bolo to také prelínavé. Extra jedného som nemal. Z hráčov, ktorí ma upútali, spomeniem ruského centra Pavla Daciuka. Hrá výborne dopredu i dozadu, je to prototyp centra, ktorý vie veľa vymyslieť v útoku a aj zodpovedne bráni. Aj ja sa usilujem byť platný na oboch stranách klziska – vedieť dať gól, prihrať naň i zabrániť im.“ Ako si od hokeja najlepšie oddýchne? „S priateľkou si vyjdeme do mesta, sem tam do kina, prípadne na večeru, ako je bežné v normálnom živote. Nič extra.“