„Verím, že tréneri budú so mnou spokojní. Motivácia mi nechýba. Konkurencia medzi obrancami je veľká, ale o nomináciu na olympiádu zabojujem,“ tvrdí účastník MS 2014 v Minsku a obranca Chomutova.
V akej nálade prichádzate na zraz pred Nemeckým pohárom?
Tradične sa teším na chalanov, tréningy, zápasy i nový realizačný tím. Verím, že si to užijem. V kabíne je viacero chalanov, s ktorými som mnohé prežil. S Markom Ďalogom sme hrávali v mládežníckych reprezentáciách, s Janom Lacom som v klube a zahrali sme si spoločne aj na šampionáte v Minsku. S Markom Čiliakom sme zase vyrastali bok po boku vo Zvolene.
Ste spokojný s doterajším priebehom sezóny?
Z osobného hľadiska áno. Dostávam veľa priestoru a tréneri sú so mnou spokojní. Škoda, že klubu sa nedarí až tak, ako by sme chceli. Momentálne nám patrí siedme miesto. Sme húževnaté mužstvo, verím, že to zlomíme a pôjdeme v tabuľke vyššie.
Nemáli sa vám jediný strelený gól?
Ani v minulej sezóne mi to počas základnej časti príliš nepadalo. Až v play off som sa rozstrieľal. Súperi dobre vedia, odkiaľ sa viem v presilových hrách presadiť. Dávajú si na to pozor. Preto musím väčšinou puky posúvať ďalej. Nezáleží mi na tom, koľko gólov strelím. I keď, samozrejme, každý jeden mužstvu pomôže.
Podľa štatistík ste šiesty najčastejšie strieľajúci hráč českej ligy. Nabáda vás k tomu tréner Vladimír Růžička?
Áno. Týmto spôsobom aj zbieram asistencie. Vystrelím na bránku a niekto puk tečuje alebo dorazí. V ostatnom zápase to vyšlo Dávidovi Skokanovi. Čo sa týka gólov, som trpezlivý. Nič som nezmenil, pristupujem ku všetkému rovnako a hľadám si správne pozície. Možno súperi postupne zabudnú, že viem strieľať góly, znova sa mi otvoria správne priestory a začne mi to tam padať (smiech).
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
S bývalým českým reprezentačným trénerom ste vždy mali vynikajúci vzťah.
Tréner Růžička je špecifický typ. Dáva do všetkého množstvo emócií, ale má skvelý cit pre hokej. Viem, že nie každému sedí, ale ja mu vďačím za veľa. Dal mi prvú veľkú šancu v Slavii. Dovtedy som sa v Brne len tak ponevieral, nedostával som veľa priestoru. On ma dostal do veľkého hokeja.
Bývajú vaše deti-dvojčatá (narodili sa predčasne po tom, ako skolabovala manželka a lekárom sa ju nepodarilo zachrániť) stále vo Zvolene?
Áno, sú doma na Slovensku, keďže ich má v starostlivosti moja mamina. Sociálka chodí kontrolovať, či im nič nechýba a či sú v poriadku. Bolo by príliš komplikované presúvať ich do Chomutova. Navyše, synovi diagnostikovali dyskinézu rúk, čo sú nepresné pohyby rúk zapríčinené ťažkým pôrodom. Musí veľa cvičiť a chodí na rehabilitácie. Do Vianoc s ním chceme stihnúť ešte dve rehabilitácie a neviem si predstaviť, kde by sme popri tom našli čas na návštevu Chomutova. Pokiaľ sa dá, jazdím stále domov. V klube sú nesmierne ústretoví.
V minulej sezóne ste od trénera dostávali o deň voľna viac.
Stále to platí. Už štyri týždne po sebe sme nehrali v utorok, takže som mohol byť vždy do stredy doma. Pripojil som sa k chlapcom na dva tréningy a šiel hrať zápas. V tomto patrí trénerovi Růžičkovi veľká vďaka. Veľmi si to cením. Aj teraz som v nedeľu hneď po zápase trielil do Zvolena, aby som bol s deťmi čo najdlhšie.
Reprezentáciu prevzal kanadský tréner Ramsay. Považujete to za veľkú zmenu?
Nemyslím si, že sa toho veľa zmení. Určite prinesie do nášho hokeja svoj pohľad a trochu iný systém. Bude to pozitívne! Dva roky som hral kanadskú juniorku, takže so zámorskými prvkami nemám problém. Páči sa mi moderný hokej, všade sa hrá hore-dole s piatimi hráčmi pokope. Verím, že to tak bude aj v národnom tíme. Prispôsobím sa tomu a uvidím, či budú so mnou tréneri spokojní.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Boli ste s trénerom v kontakte alebo vás oslovil generálny manažér Miroslav Šatan?
Komunikoval so mnou Šatan, párkrát sme si volali. Sledoval, ako sa vyvíja môj zdravotný stav. Počas augustového zrazu som mal nejaké problémy, kvôli ktorým som musel národný tím opustiť. Tentoraz to klaplo, som tu a verím, že sa ukážem v dobrom svetle.
So Šatanom ste hrali na jeho rozlúčkových MS v Minsku. Aké je to komunikovať s ním už ako s funkcionárom?
Je to trochu iné. Hrať s ním bola veľká česť. Miro je obrovská hviezda slovenského hokeja. Stále mám pocit, ako by mal s nami naskočiť na ľad. Teším sa, že ostal pri reprezentácii – môže s naším hokejom urobiť veľké veci. Ak by to nedokázal on, tak kto? Má veľkú šancu.
Uvedomujete si, že sa začína tvrdý boj o miestenky na olympiádu?
Jasné. Bude to veľmi náročné, lebo momentálne máme na Slovensku veľa kvalitných obrancov. Ukazujú sa aj viacerí mladí chlapci a ja už predsa nie som najmladší… No zabojujem a uvidím, či sa mi to podarí. O motivácii nemôže byť pochýb.
Budete na Nemeckom pohári jedným z lídrov mužstva?
Do takejto úlohy sa príliš pasovať nechcem, to nechám ešte starším či skúsenejším chlapcom. Som v strednej generácii, ale ak bude niekto stáť o radu, veľmi rád mu pomôžem.
Máte prehľad v akých zostavách sa v Augsburgu predstavia súperi – výber USA, domáce Nemecko a olympionici Ruska?
Čakajú nás najmä bojovní súperi vyznávajúci húževnatý hokej. Bude to ťažké, ale treba do toho ísť s čistou mysľou. Myslieť na víťazstvá bez ohľadu na to, či hráte s USA, Nemeckom alebo trebárs Českom. Do každého zápasu treba ísť naplno. Viem, že Američania sa predstavia s tímom, z ktorého má veľa hráčov šancu dostať sa aj na olympiádu.