Po pôsobení v Kazani a Slovane zažíva v KHL novú skúsenosť v hokejovo exotickom prostredí. Ako si privykol?
„Ťažko sa mi tam zvykalo, je to niečo úplne iné, než čo som doteraz zažil. Spoznávam inú kultúru, Číňania sú trochu iní ľudia ako my. Je to však zaujímavá skúsenosť – hokejová i životná,“ vraví 28-ročný odchovanec Zvolena.
V klube sa situácia zlepšila
Je tretím Slovákom v čínskom klube. Pred ním v ňom pôsobili útočníci Tomáš Marcinko a Martin Bakoš. Mali napríklad problémy s vypísaním bankových príkazov v čínštine. Je to aj teraz problém?
„Nie je. V porovnaní s prvou sezónou sa v klube veľa zmenilo, aj vyplácanie hráčov sa rieši inak. Po tom, ako do klubu prišiel uznávaný kanadský tréner Mike Keenan, sa situácia v súvislosti s chodom a zabezpečením mužstva podstatne zlepšila. Výstroj si každý objedná sám, no všetko nám preplatia,“ vravel Ďaloga a pokračoval:
„Hokejový život funguje trochu inak. Skoro stále sme na štadióne, tam sa aj stravujeme, keď je voľno, ideme sa pozrieť a najesť do mesta. Bývam asi päť minút od štadióna, vozia nás autobusom. Autá nemá skoro nik, niektorí si kúpili skútre. A ani rúška na tvárach nenosíme.“
Búrlivák Keenan je legenda. Je jediný tréner, ktorý vyhral Stanleyho pohár (s New Yorkom Rangers) i Gagarinov pohár (s Metallurgom Magnitogorsk).
Je stále verný prezývke Železný Mike? Aké je hrať pod ním?
„Hm,“ odvetí Marek stručne a zatvári sa trochu zvláštne, oči hovoria viac ako ústa. „Je verný svojej prezývke,“ povie po chvíli.
Lietajú nejaké veci v kabíne?
„Dva razy lietali cez prestávku hokejky. Museli sme všetci dávať pozor, aby nikoho netrafili. Inak – do šatne chodieva málo. Príde pred predzápasovým rozkorčuľovaním, v prvej prestávke sa neobjaví, v druhej, len keď je zle, keď sa mu niečo nepáči. Na trénovanie má svoj tím, osobitne sa jeden špecialista venuje obrancom, ďalší útočníkom. Tímové porady však vedie hlavný tréner,“ objasní.
Počas pôsobenia v Rangers niekedy nechal hráčov dlho na ľade až do vyčerpania – praktizuje to aj teraz?
„Je nevyspytateľný, niekedy hráme nonstop. Zažil som možno trojminútovú porciu bez striedania, inokedy hráč pol tretiny zrazu nehrá. V zápase všetko rieši on. Dbá na to, aby sa rýchlo striedalo, aby sme držali vysoké tempo. Niekedy je to šok, čo zažívame na striedačke, ale zasa – je to dobrá skúsenosť,“ naznačí Marek.
Maximálne sto divákov
Pripomenie, že Keenan si ponechal aj ďalší zvyk – neustále cmúľa ľad. „Keď dáme gól, tak ho hryzie.“
A keď nedáte? „Vtedy zvolí trochu iný slovník.“ Príde si Ďaloga i na ofenzívne chúťky? Má ich povolené?
„No – ako kedy, podľa toho, akú má tréner náladu. Niekedy si niečo vypočujem,“ prizná.
„Dostávame málo gólov, no nedávame v posledných stretnutiach skoro žiadne. Celý zápas hráme na jedna nula, buď to udržíme, alebo sa to zlomí, no viac ako dva nedáme. Viac bojujeme ako hráme. Keď nehráme, oddychujeme, chodíme do mesta. Máme to tak nastavené, že trénujeme na obed, zabijeme pol dňa a večer je človek rád, že si vydýchne. V kabíne sa hovorí po anglicky a po rusky.“
Akú má Červená hviezda divácku podporu?
„Takmer nijakú. Na tribúnach je niekedy maximálne sto ľudí, no v zápisoch sa objaví viac. Aj zábery zo zápasov snímajú tak, aby nebolo vidieť tribúny, len dianie na ľade. Dokonca sa objavil údaj o päťtisíc divákoch, no toľko sa ani nevojde do hľadiska. Ale zasa – Číňania sa snažia hokej rozvíjať. Sformovali jedno mužstvo, ktoré hrá v Kanade juniorskú súťaž, vo veľkom budujú zimné štadióny. Veľmi sa do toho vložili. Ale že by pripravili pre fanúšikov podpisové akcie, to som nezažil.“
Čínska kuchyňa mu nevonia
Ako znáša prelety a následnú aklimatizáciu?
„Máme svoje lietadlo, každý tam má svoje miesto, môže si oddýchnuť, ako chce. Klub sa stará aj o regeneráciu, v tomto je to na vysokej úrovni. Aj pred sezónou sme stále niekde boli: dva týždne vo Švajčiarsku, dva vo Fínsku, tri v Soči. Do Šanghaja sme prišli na prvý domáci zápas. Keď prídem sem, to mi neprekáža, horšie je, keď sa vraciame z výjazdov. Teraz sme boli vonku dlho, horšie je, keď letíme do Ruska na trip na týždeň a potom a vrátime do Šanghaja. Na Slovensko som letel v sobotu po zápase, v nedeľu som už bol doma.“
V súvislosti s čínskou kuchyňou sa zatvári kyslo.
„To je ťažké… Videl som variť aj potkany, im to chutí. Viem jesť paličkami, no človek niekedy je radšej rukou, v niektorých reštauráciách majú aj príbory. Čína je pekná, Šanghaj krásny, neskutočne vybudovaný, ale nechcel by som tam stále bývať. Vôbec však neľutujem, že som sa rozhodol pre Kchun-lun,“ konštatuje autor jedného gólu a dvoch asistencií.
Foto: SITA, Marko Erd
Partia vyzerá dobre
Ďalogu návrat do slovenskej reprezentácie teší.
„Minulý rok som z nej na konci sezóny vypadol pre zranenie, hrať za národný tím je najviac, čo môže byť. Zdravie mi slúži, to je najdôležitejšie. Už teraz sa začína boj o olympijskú nomináciu. Partia vyzerá dobre, každý sa bude snažiť ukázať sa čo v najlepšom svetle. Aj ja.“
Zaregistroval, že ak Rusom nepovolia štart na budúcoročnej zimnej olympiáde v Pjongčangu, KHL neuvoľní hráčov iných národností na hokejový turnaj?
„Počul som o tom, viem, že KHL sa chystá v prípade neúčasti Rusov na prípadnú odvetu, ale viac o tom neviem.“