V Dukle Jihlava okúsi českú extraligu. „Je to veľká zmena. Bude to zaujímavá sezóna,“ očakáva odchovanec liptovskomikulášskeho hokeja.
Aké sú vaše prvé dojmy z Jihlavy?
Zatiaľ som spokojný. Zoznamujem sa s novým herným systémom, ešte si naň len privykám. V Nitre sme viac útočili, teraz ma čaká skôr hra z defenzívy. Mám s tým zatiaľ dosť problém, všimol si to tréner a ja nemám problém priznať to. No hokej hrám už pár rokov, a tak by som to mal zvládnuť a zapadnúť do systému.
Aké má Dukla ambície v extrémne vyrovnanej súťaži?
Hlavný cieľ je udržať sa v extralige. Dostať sa do play off by bolo skvelé, ale do sezóny ideme so skromnými ambíciami. Po pôsobení v Nitre je to veľká zmena. Tlak na hráčov je takmer všade rovnaký, či hráte o titul alebo sa chcete vyhnúť vypadnutiu. Možno dole bude ešte o čosi väčší. Teším sa na túto výzvu.
Bavili ste sa už s trénerom, čo od vás bude vyžadovať?
Ešte sme to nerozoberali. Je najmä na mne, akými výkonmi sa budem prezentovať a či si vypýtam aj priestor v presilových hrách, alebo budem len na bránenie.
Foto: SITA, Peter Mažar
Poznali ste niekoho v tíme?
Honzu Semoráda poznám zo slovenskej extraligy. Čakal som, že sa stretnem aj s Radom Pulišom, ale ešte je zranený. Partia domácich chalanov je fajn, cítim sa medzi nimi dobre. V meste vidieť, že ľudia žijú hokejom. Teším sa na ostré zápasy a atmosféru v nich.
V Nitre ste patrili medzi lídrov. Ste pripravený byť osobnosťou aj ako legionár?
Či som na to dobre nachystaný, ukáže až sezóna. Chcem si najmä vyskúšať pôsobenie v zahraničí, zistiť, či mi bude česká liga pasovať a dokázať, že viem hrať hokej. Nemám veľké oči.
Uvoľnila vás Nitra bez problémov?
Dohodli sme sa v priebehu dňa. Rozišli sme sa korektne a keby sa dačo stalo, mám v Nitre otvorené dvere. Klub i prostredie som si obľúbil.
Beriete prestup aj ako väčšiu šancu presadiť sa v reprezentácii?
Budem hrať v kvalitnejšej lige, je len na mne, ako sa tam uplatním a či zaujmem trénerov reprezentácie. Už v prípravných stretnutiach vidím, že to v Jihlave nebude jednoduché. Veľa sa bude odvíjať aj od mojich výkonov v zápasoch proti Česku.
Foto: SITA, Martin Havran
S novým reprezentačným trénerom Craigom Ramsaym sa dorozumiete?
Veru nie. Po anglicky neviem v podstate vôbec. Musím sa spoľahnúť na preklad. Prípadne sa tváriť, že rozumiem a prikyvovať (smiech). Rád by som sa po anglicky naučil, ale hovorím si to už niekoľko rokov a stále sa k tomu neviem odhodlať.
V predošlých týždňoch bol v kurze váš mladší brat Matúš, brankár futbalistov Ružomberka. Ako ste to vnímali?
Som rád, že sa v pohárovej Európe ukázal v dobrom svetle. Sledujem ho stále, teraz sa mu darí, zažíva dobré obdobie, chytá za kvalitný tím. Myslím si, že má na to, aby sa časom posunul aj vyššie – do lepšieho tímu či ligy.
Videli ste niektorý z jeho zápasov v predkolách Európskej ligy?
Všetky domáce zápasy s výnimkou Evertonu. Najlákavejší súboj som už nevidel, musel som sa hlásiť v Jihlave. Sledoval som ho aspoň na notebooku. Po poľsky (smiech).
Dávate mu ako starší brat občas nejaké rady?
Vôbec nie. Radi sa doberáme a vtipkujeme, ale každý z nás robí iný šport, takže profesionálne rady si nedávame.
Nebudú vám v Česku chýbať jeho zápasy?
Ak budem môcť, budem ich sledovať aspoň cez internet a po nich si zavoláme. Mrzí ma to, lebo fandím mu rád. Aj keď chytal ešte za Liptovský Mikuláš, chodil som na jeho zápasy vždy, keď sa dalo. Stále ma to baví.