Lašákovou prioritou je mládež, jednotkou Laco. Rozhodli dni a nie noci, vraví

17.08.2017 15:34

Lákali ho domov do Zvolena, no rozhodol sa prijať výzvu bývalého spoluhráča Miroslava Šatana. Hokejový majster sveta Ján Lašák (38) si povedal, že práve teraz je správny čas na ukončenie aktívnej kariéry.

Ján Lašák.
Ján Lašák. Autor: Pravda, Ivan Majerský

„Cítil som morálnu povinnosť pomôcť Mirovi, keďže som jeden z ľudí, ktorí iniciovali potrebu zmeny. Teraz je čas položiť hlavu na klát. Chcem pomáhať mladým talentom, aby zažili krásne pocity, aké som si vychutnával ja po veľkých víťazstvách a medailách. Nech robia Slovensku radosť," uviedol pre slovenské médiá. Popri práci s mládežou bude i trénerom brankárov pri seniorskom národnom tíme.

O rozhodovaní

Ponuku od Mira som dostal asi pred štyrmi týždňami a odvtedy som toho veľa nenaspal. Cez deň som nadšený a teším sa na novú prácu. O tretej ráno sa zas zobúdzam a rozmýšľam, či som spravil dobre. No už sa to nedá vziať späť. Navyše, rozhodujú dni a nie noci. Som nadšený z toho, čo ma čaká. Hokej je pre mňa najkrajšia práca na svete. Ak pomôžem deťom zažiť krásne emócie po víťazstvách, bude ma to napĺňať hádam viac ako hokej teraz.

O zvolenskom lákaní

Mal som ponuku zo Zvolena, nielen na lavičku, ale aj na ľad. Lákalo ma zahrať si doma pred rodičmi a blízkymi, ktorí ma počas celej kariéry nemali možnosť sledovať. Nedá sa však robiť všetko. Cítil to tak, že je správny čas odovzdať moje skúsenosti mladším brankárom.

O svojej pozícii

Moja hlavná priorita bude mládež a cestovanie po Slovensku. Štartuje nám síce olympijská sezóna, ale seniorských zrazov je málo. Navyše, týchto brankárov už netreba vychovávať, pracujú v profesionálnych kluboch, kde má každý špičkového trénera. Bude dôležité vybrať si správnych adeptov a sledovať ich formu. Pri deťoch a mládeži bude roboty oveľa viac. Plánujem pomáhať všetkým kategóriám. Keď pôjdem napríklad do Michaloviec, nebudem na ľade dve hodiny, ale strávim tam dva-tri dni po päť či šesť hodín. Pokúsim sa vzdelávať a pomáhať trénerom, ale zároveň učiť sa od tých, ktorí to robia dlhé roky.

O plánoch

Musíme vytvoriť akúsi komunitu trénerov brankárov. Hoci sme v kluboch konkurenti, v takej malej krajine si musíme pomáhať. Všetci, s ktorými som zatiaľ hovoril, boli nadšení, že sa niečo deje. Budeme dávať dokopy reprezentantov ale aj ostatných brankárov v regionálnych kempoch. Pokúsim sa ich správne motivovať a ísť im príkladom. Pri seniorskej reprezentácii budeme sledovať osem až deväť kandidátov. Aj teraz sme hľadali najlepšiu alternatívu na dva zápasy s Českom. Niektorí chalani chytajú v Lige majstrov, Jana Laca skúšať netreba a KHL už bude v plnom prúde. Veľmi chcem vidieť Tomáša Tomeka, lebo v sérii so Zvolenom chytal veľmi dobre a páčil sa mi jeho pohyb v bránke. Som na neho zvedavý.

O brankároch pre olympiádu

Pjongčang je ešte veľmi ďaleko, príliš som nad tým nepremýšľal. Okruh ôsmich-deviatich brankárov je však daný. V mojich očiach je jasná jednotka Jano Laco. Ostatné je otvorené. Budeme sa rozhodovať podľa aktuálnej formy a zdravotného stavu. Zbytočne je robiť si dopredu veľký plán. Môžu vyskočiť aj nové mená.

O atmosfére v slovenskom hokeji

Po nástupe Mira Šatana sa to upokojuje a zlepšuje. No práve teraz je chvíľa, keď treba zabrať a pomôcť. Aby ľudia dostali impulz, že sa to hýbe správnym smerom. Jedna vec je o tom len rozprávať a druhá robiť. Musíme pracovať a ukázať ľuďom, že nám ide o dobro hokeja a nie peniaze. Keby som chcel zarábať, tak pokračujem v kariére. Musíme prenášať radosť medzi deti, potom sa upokoja rodičia aj funkcionári.

O problémoch

Toto je jednoduchá otázka, ale odpoveď na ňu je náročná a nesmierne obšírna. Začal by som základňou. Vo Zvolene majú piataci alebo šiestaci v tíme len dvanásť chalanov… Treba postaviť viacero tréningových plôch v regiónoch, aby to fungovalo ako kedysi. Chalani mali prístup na ľad a keď sa dostali do určitého veku, stiahli si ich silnejšie kluby, kde vznikala potrebná konkurencia. Potrebujme výbery a nie nábory, materiálne zabezpečenie pre deti a dostať ich späť domov. Komunikujem aj s agentmi. Vravia, že nemajú tendenciu brať do zahraničia už 15–16 ročných chlapcov, no sú na to odkázaní. Hokejisti sa chcú posunúť ďalej a doma nemajú na to vytvorené podmienky.

O budúcnosti slovenského hokeja

Úspechy neprídu o rok, dva ani tri. Bude to trvať. Treba vychovať novú generáciu. Všetci dobre vieme, že na Slovensku je to náročné aj v iných odvetviach, nie len v športe. O politike by som sa však rozprávať nechcel, teším sa na svoju prácu medzi deťmi. Jednou z vecí, ktoré chcem zmeniť je sebavedomie. Boli sme vychovávaní tak, aby sme nevyčnievali a boli skromní. Pokoru treba, ale aj trochu amerického sebavedomia. Inak sa len ťažko vo svete presadíte.

O rozlúčkovom zápase

Mrzí ma, že to už nestíham. Pokúsim sa niečo zorganizovať o rok v lete vo Zvolene. Veľmi by som sa chcel rozlúčiť s chlapcami, s ktorými som hrával a získali sme medaily. Uctiť si priateľov, rodinu, fanúšikov i novinárov.

O voľnom čase

Očakával som, že keď skončím, tak si doprajem aspoň rok pauzu a nebudem robiť nič. Akosi sa mi to nepodarilo a už teraz som zavalený prácou. Na druhej strane ma to baví. Musím si však nájsť spôsob, aby som mal čas aj pre seba. Aby som nebol o pol roka príliš vyčerpaný, lebo deti a mládež potrebujú stopercentného človeka. Musí tam byť úsmev i nadšenie, nebrať to ako prácu ale vášeň. je to pre mňa nový život. Počas kariéry to bolo jednoduché – aj mesiac dopredu som vedel, aký mám presný program. Teraz je to časovo komplikovanejšie. Dám si poradiť od kamarátov, ktorí zažívajú to isté, ako si to celé nastaviť.

Bude to pre mňa ďalšia vysoká škola hokeja po...
Bude to pre mňa ďalšia vysoká škola hokeja po Liberci, tvrdí Ján Lašák. Autor: Pravda, Ivan Majerský

O trénerovi Ramsaym

Viac budem vedieť, až keď sa stretneme po jeho príchode na Slovensko. Je pre mňa česť pracovať po boku trénera, ktorý si odkrútil tri desaťročia v NHL. Svedčí to o tom, že ide o trénerskú špičku. Bude to pre mňa ďalšia vysoká škola hokeja po Liberci.

O najkrajších okamihoch kariéry

Nad všetkým čnejú majstrovstvá sveta v roku 2002. Na jednej strane sme vyhrali zlato a na druhej sme spojili krajinu, ako nikdy predtým. Bolo úžasné sledovať, ako ľudia držali pokope a oslavovali. Je to už pätnásť rokov, ale ešte stále sa na tej vlne vezieme. Keď niekam prídeme, ľudia začnú pri poháriku spomínať, kde boli a čo práve vtedy robili, keď sme získali titul. Tento moment si budú Slováci pamätať do konca života.

O kariére

Svoje čaro však má každá medaila Hneď prvé striebro s juniorkou Zvolena bolo úžasné, lebo sme neboli favoriti. Úžasný bol Winnipeg, kde sme získali juniorskú medailu i celá jazda v seniorskej reprezentácii. V Petrohrade som so slzami v očiach sľúbil, že raz domov prinesiem zlato. Nevedel som, čo hovorím, ale mal som to vysnívané odmalička – šiel som si za tým. Splnilo sa a tretie miesto bolo tiež super. Na klubovej úrovni to bolo najkrajšie v Pardubiciach a Liberci, tam som objavil tím ľudí, ktorý je pre mňa vzorom ako robiť hokej. Prišli aj pády a zažil som aj plno vecí, ktoré by som rád zmenil, ale úspechy to všetko prebíjajú.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#slovenská reprezentácia hokejistov #Ján Lašák
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk