„Mám pocit, že v slovenskom hokeji sa potrebujeme niekam posunúť. Presvedčili ma najmä moji bývalí spoluhráči. Voľakedy sme debatovali o autách a babách. Teraz sa všetky naše rozhovory točia len okolo hokeja,“ priznal v piatok bývalý dlhoročný reprezentačný kapitán.
O svojej koncepcii
Z toho čo som zažil a videl a čo všetko sa v poslednej dobe udialo, viem, že situácia si vyžaduje nový prístup. Pokúsime sa postaviť novú koncepciu, ktorá by bola v reprezentačných tímoch prepojená. Doteraz bol každý tréner akási samostatná jednotka. Chcem, aby tvorili jeden veľký tím, ktorý spolupracuje, vychováva mladých hráčov a posúva ich kategóriami vyššie, aby z nich raz boli hotoví hokejisti použiteľní pre potreby seniorskej reprezentácie.
O prvých plánoch
Môj plán je využiť pri reprezentačných výberoch nielen skúsených trénerov, ale aj viacero bývalých hráčov, ktorí už majú aj nejaké prvé trénerské skúsenosti. Stále majú hráčsky pohľad na hokej, no vedia sa naň pozrieť už aj z pohľadu trénera. Chcem, aby svoje skúsenosti odovzdávali ďalej.
O zmluve
Podpísal som len ročnú zmluvu s ročnou opciou. Chcem si to najprv vyskúšať a po roku môžeme našu spoluprácu prehodnotiť. Verím, že obe strany budú spokojné a budeme v tom pokračovať. Rokovania o zmluve neboli v podstate žiadne. Dohodli sme sa vo štvrtok asi za päť minút. Nebola to totiž otázka financií. Mám pocit, že sa potrebujeme niekam posunúť. Presvedčili ma najmä bývalí spoluhráči. Voľakedy sme debatovali o autách a babách, teraz sa naše rozhovory točia len o hokeji. Všetci chcú, aby sa niečo zmenilo. Radi by k tomu prispeli.
O vlastnom rozhodovaní
Najťažšie bolo zmeniť to, ako doteraz fungovala celá moja rodina. Dohodli sme sa, že budeme bývať na Slovensku, čo súvisí s výkonom mojej funkcie. Čaká ma veľa práce a nevedel som si predstaviť, že to vezmem a ostanem v zahraničí. Začína sa dovolenkové obdobie, ale pre mňa prichádzajú náročné dni a týždne. Najmä prvé dva, počas ktorých chceme vyriešiť zloženie realizačných tímov mládežníckych reprezentácií.
O novom trénerovi reprezentácie
Najprv sa budem zaoberať mládežníckymi výbermi, kde nás najviac tlačí čas, až potom príde na rad výber trénera pre A-mužstvo, hoci viem, že na to všetci čakajú. Zatiaľ nie je jasné, kto ním bude. Mám v hlave nejakých kandidátov, prevažujú zahraniční. Potrebujeme preklenúť transformačné obdobie – dva tri roky, aby prišiel skúsený odborník, ktorý remeslo koučingu odovzdá niekomu z mladšej generácie našich trénerov. O menách nebudem hovoriť. Musím si urobiť prieskum, kto je voľný a bol by ochotný to zobrať. Budeme hľadať čo najlepšieho odborníka.
O mantineloch pri výbere trénerov
Mám voľné ruky pri výbere mien. Čo sa týka financií, budeme to musieť prebrať s prezidentom a generálnym manažérom zväzu a povedať si, na čo máme. Najradšej by sme mali trénera s dlhoročnými skúsenosťami z NHL, ale to asi nie je na Slovensku reálne. Budeme preto hľadať niekoho s podobnými vedomosťami, ktorý je ochotný prísť a pracovať pre slovenský hokej. Meno by som chcel oznámiť do konca augusta.
O úlohe spasiteľa
Vstupujem do pozície, do ktorej by sa veľa ľudí príliš nehrnulo. Uvedomujem si to. Je to však pre mňa podobná situácia, ako keď som bol ešte hráč. Koncom deväťdesiatych rokov sa slovenskí hokejisti do reprezentácie príliš nehrnuli, nevideli nádej na dosiahnutie úspechu, a tak radšej strávili dva týždne oddychom alebo na dovolenke, než ísť na MS. V roku 2000 sa to zmenilo. Dosiahol sa úspech a hráčov zo zámoria to prilákalo na šampionáty. Teraz je to podobné. Slovenský hokej potrebuje pomôcť a niekto s tým musí začať. Nemôžu sa všetci len vyjadrovať cez médiá a kritizovať. Nečakám, že zmena príde okamžite a o rok získame medailu či dosiahneme markantný úspech. Verím však, že urobíme v priebehu roka či dvoch zmeny v systéme výchovy mládeže, pomôžeme, aby sa tréneri vzdelávali a nadobudnuté vedomosti posúvali ich hráčom.
O hokejovej amnestii
Pri nomináciách a nemyslím len na posledný rok či dva, ale dlhšie obdobie, boli rôzne problémy v komunikácii s hráčmi. Výsledok bol, že niektorí hráči odmietali chodiť do národného tímu. Teraz začíname s čistým stolom – vyhlásime amnestiu na všetko, čo sa udialo v minulosti. Teraz má každý otvorené dvere, aby mohol pomôcť. To je cesta aj pre celé hnutie, aby sa spojilo a ľudia začali spolupracovať, i keď nie na všetko majú rovnaký názor. Musia totiž robiť veci pre fanúšikov a hráčov, ktorí reprezentujú.
O najväčších problémoch
Prvoradé je, aby sme začali spolupracovať. Ľudia musia nájsť spoločné riešenie a dať problémy bokom. Von vyplávali rôzne názory a emócie, ale musíme sa spojiť, ak chceme napredovať. Ak sa nám to nepodarí, nebudeme úspešní. V minulosti bolo problémom aj financovanie, ale z toho, čo som počul v ostatných dňoch, tak ekonomická situácia vyzerá do budúcnosti o čosi lepšie. Treba si však povedať, že slovenský hokej nezachránia ľudia na zväze. Celé to stojí na kluboch a tréneroch. Na tých, ktorí majú pasiu v práci s deťmi. Obetujú svoj čas aj za minimálny plat. Práve oni môžu podvihnúť hokej, nie ja alebo niekto na zväze. My im však môžeme byť nápomocní tým, že im dáme informácie a pomoc, aby mali možnosť s deťmi pracovať. To sa časom môže prejaviť na draftoch NHL, vo výsledkoch mládežníckych reprezentácií a po dlhšom čase aj na seniorských MS.
O projekte dvadsiatky v extralige
Ešte sme o tom hovorili len krátko. Zatiaľ to vyzerá tak, že denný projekt osemnástky sme zrušili a dvadsiatka ostane. Zvažovali sme aj iné alternatívy, ale extraligový projekt funguje desať rokov a neviem či sú momentálne vytvorené podmienky na to, aby sme systém nejako menili. Budeme o tom ešte hovoriť, ale priestor na zmenu je už veľmi malý.
O Cígerovi a Pálffym
So Zdenom mám výborný vzťah od môjho prvého roku v NHL, keď sme sa stretli v Edmontone. Hovorili sme spolu aj v poslednej dobe – i o veciach, ktoré sa udiali. Na niektoré máme iné názory, ale Zdena vnímam ako človeka, ktorý išiel do rizika v ťažkej situácii. Smerom do budúcnosti má u mňa dvere otvorené. Niekoľkokrát som telefonoval aj so Žigom a sme dohodnutí, že sa stretneme aj osobne. Platí, čo som povedal pri Zdenovi, každý má dvere otvorené, keď má záujem niečo robiť. Nemusíme mať na všetko rovnaké názory, aby sme vedeli spolupracovať.