Miroslav Šatan sa vracia, kam patrí. Do reprezentácie

29.06.2017 17:03
Miroslav Šatan
Miroslav Šatan. Autor: ,

Neodolal naliehavému vábeniu a prijal náročnú úlohu. Na ľade sa cítil vždy ako ryba vo vode. Miloval dôležité zápasy a vynikal v nich. Strieľal víťazné góly, premieňal rozhodujúce nájazdy. Zároveň mal nezastupiteľné miesto v šatni, bol prirodzeným vodcom mužstva.

Má za sebou i prvú skúsenosť s významnou pozíciou na turnaji najvyššieho rangu. Na vlaňajšom Svetovom pohári priviedol z postu generálneho manažéra Výber Európy prekvapujúco do finále. Teraz ho však čaká ešte ťažšia práca.

Čerstvý člen výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja Miroslav Šatan vo štvrtok podpísal s vedením zväzu ročnú zmluvu s ročnou opciou. Od soboty tak bude novým generálnym manažérom slovenskej reprezentácie. Vo funkcii nahradí Róberta Švehlu, ktorý ju vykonával dve sezóny.

Zázračný mladík – tichý zabijak

Talentovaný krídelník z Topoľčian zažiaril už v osemnástich rokoch ako kométa. V prvom ročníku slovenskej extraligy patril medzi najlepších hráčov, mal priemer viac ako gól na zápas a tréner Július Šupler mu dal nečakane šancu na olympijskej kvalifikácii v Sheffielde 1993. Tam potvrdil svoj obrovský talent a jeho nominácia do Lillehammeru 1994 už neprekvapila asi nikoho.

Šatan sa trénerovi odvďačil parádne. Pod piatimi kruhmi vsietil deväť gólov a stal sa najlepším strelcom olympijského turnaja. Slováci siahali po skvelých výsledkoch v základnej skupine aj na postup do semifinále. Ich nádeje však zmaril vo štvrťfinálovom predĺžení Rus Vinogradov.

„Som rád, že som vtedy našiel odvahu a dal Mirovi šancu na úkor viacerých skúsených chlapcov. Lillehammer bol pre neho vstupnou bránou do veľkého hokeja. Už vtedy bol výnimočný a ani chvíľu som nepochyboval, že sa presadí. Mal obrovské zanietenie, skvelú strelu i cit pre prihrávku," spomínal Šupler na momenty z prvých krokov slovenského hokeja po osamostatnení.

Ešte pred vynikajúcou sezónou 1993/94 si stihol Šatan odkrútiť jeden ročník federálnej ligy a po jeho skončení si ho v 5. kole draftu vybral Edmonton zo 111. miesta. Na šancu v slávnej NHL nemusel tiež čakať dlho. Po jednom roku v nižších súťažiach si vybojoval miesto v prvom tíme a debut si odkrútil na prahu 21. narodenín.

Hoci si na nováčika nepočínal zle, vedenie Oilers ho viackrát kritizovalo a počas druhej sezóny vymenilo za Craiga Millara a Barieho Moora do Buffala. Strávil tam sedem ročníkov, stal sa spoločne s Dominikom Hašekom ikonou klubu.

Spoločne potiahli Sabres v roku 1999 až do finále NHL, kde však nešťastne podľahli Dallasu 2:4 na zápasy. Sériu vtedy rozhodol sporný gól Bretta Hulla, s ktorým sa mnohí fanúšikovia klubu dodnes nevyrovnali. Práve počas pôsobenia v Buffale dostal Šatan od Michaela Pecu prezývku Tichý zabijak, ktorá sa rýchle rozšírila. Slovenský útočník ju potvrdzoval najmä v dôležitých zápasoch a práve v ročníku 1998/99 sa dostal na magickú hranicu 40 nastrieľaných gólov za sezónu.

„Nikto z hokejistov, s ktorými som hral, nevedel lepšie zakončiť samostatný nájazd ako Miro," povedal o Šatanovi Hašek v jednom z online rozhovor na iDnes.cz.

Magnet na medaily sa dočkal aj Stanleyho pohára

O deväť rokov starší Hašek vydržal v Buffale už len dve sezóny a Sabres už nikdy nenadviazali na najlepšiu sezónu v klubovej histórii. Z najbližších piatich sezón postúpili do play off len dvakrát (zhodne ešte s Hašekom v bránke) a len raz sa dostali cez prvé kolo.

Miroslav Šatan v drese Buffala Sabres v októbri...
Miroslav Šatan v drese Buffala Sabres v októbri 2001. Autor: SITA/AP, DAVID DUPREY

Šatan sa vďaka tomu mohol pravidelne zúčastňovať na majstrovstvách sveta a malá krajina spod Tatier zažila svoje najkrajšie hokejové roky. Z pozície kapitána priviedol Slovensko k nečakanému striebru v Petrohrade 2000 (10 gólov, 12 bodov), o dva roky už brala partia okolo neho v Göteborgu zlato (5 gólov, 13 bodov a titul najužitočnejšieho hráča turnaja), rok na to v Helsinkách (6 gólov, 10 bodov) bronz. Blízko medaily boli Slováci aj v roku 2004 v Česku (4 góly, 8 bodov).

„Toto je absolútne najväčší úspech, aký som kedy v hokeji dosiahol. Nedá sa to porovnať s ničím. Som veľmi šťastný, že to takto dopadlo a že som mohol byť kapitánom takéhoto skvelého mužstva. Po záverečnej siréne som si v duchu premietol svoje detstvo, ako som s hokejom začínal a čo som v ňom dosiahol. Tento úspech je však jedinečný, ďakujem všetkým hráčom," vravel dojatý Šatan krátko po tom, ako dvihol nad hlavu trofej pre majstrov sveta.

Po troch medailách za štyri roky nik nečakal, že na ďalšiu sa bude čakať deväť rokov. Jeden z najlepších hokejistov slovenskej histórie si však ešte predtým siahol na ďalšiu vzácnu trofej – medzi hokejistami často považovanú za najcennejšiu na svete – Stanleyho pohár.

Výlukovú sezónu 2004/05 strávil v Slovane a pomohol mu k titulu, ďalšie tri v New Yorku Islanders. Osudovým mu napokon bol ročník v Pittsburghu. Zahral si s vychádzajúcou hviezdou Sidneym Crosbym, no nie vždy dostával taký priestor, ako si predstavoval, ba musel dohrať základnú časť na farme. No nezlomilo ho to, verný svojej povesti zaťal zuby a bojoval ďalej. Sladkou odmenou bol Stanleyho pohár. V play off odohral za Penguins 17 stretnutí.

„Urobil som dobre. Ak by som vtedy skončil, veľmi by ma to teraz škrelo. Niekedy sa oplatí zaťať zuby a ísť s pokorou ďalej. Mužstvu som veril, vedel som, že má šancu získať Stanleyho pohár. Preto som s Pittsburghom podpísal zmluvu," vysvetľoval po poslednom finálovom stretnutí.

Spor s Chárom a úspech na Svetovom pohári

Ešte jednu sezónu strávil v zámorí v Bostone, potom už zamieril späť do Európy. S výnimkou krátkeho pôsobenia v Dyname Moskva rozdával radosť doma na Slovensku, najmä fanúšikom Slovana. Na šampionáte v Helsinkách 2012 však opäť aj celému národu. Štyrmi gólmi prispel k zisku strieborných medailí. Kapitánom výberu trénera Vladimíra Vůjteka bol Zdeno Chára.

Miroslav Šatan si nahráva na kameru oslavy...
Miroslav Šatan si nahráva na kameru oslavy striebra z Helsínk 2012. Autor: SITA

Obe významné osobnosti slovenského hokeja boli ústrednými postavami aj o pol roka neskôr – ako súperi. V polovici prvého vzájomného stretnutia nováčikov KHL Slovana a Leva v Prahe chcel Šatan rozbehnúť útočnú akciu, no tesne za modrou čiarou sa mu do cesty postavil Chára a tvrdým úderom ramenom ho poslal na ľad. Jedna sekunda významne poznačila ich vzťah. Dlho spolu vôbec nekomunikovali, Šatan chýbal na olympiáde v Soči 2014.

Napriek tomu sa ešte do národného tímu vrátil a svoju nesmierne úspešnú kariéru zakončil práve v reprezentačnom drese. Na majstrovstvách sveta v Minsku. „Posledné sezóny sa moje rozhodnutie vždy ťahalo. Rodine som každý rok hovoril, že končím. Vždy ma však podporila, keď som sa rozhodol pokračovať. Neviem si predstaviť, čo by sa muselo stať, aby som zmenil názor," vravel v Minsku dlhoročný kapitán Sovenska.

Jeden rok si od hokeja oddýchol, no potom prijal pozíciu generálneho manažéra Výberu Európy na prestížnom Svetovom pohári. S kolektívom spolupracovníkov zložil ambiciózne mužstvo so srdcom na správnom mieste, ktoré šokovalo Američanov v skupine aj Švédov v semifinále a nečakane sa prebojovalo až do finále.

Prvú skúsenosť v manažérskom saku zvládol nad očakávanie dobre. Dúfajme, že rovnako úspešne si bude počínať aj na novom poste pri slovenskej reprezentácii. A stmelí rozhádanú hokejovú rodinu pod Tatrami.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#SZĽH #slovenská hokejová reprezentácia #Miroslav Šatan
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk