„Vo Švédsku hrá štrnásť tímov presne to isté. Vo Fínsku mi to pasovalo oveľa viac,“ naznačuje bývalý slovenský hokejový reprezentant odchod z krajiny troch koruniek.
Aká bola vaša prvá sezóna vo Švédsku?
Nebola dobrá. Keď nemôžete pre zranenie štyri mesiace hrať, len sa prizeráte, trénujete v posilňovni a plávate, je to veľmi ťažké na psychiku. Som rád, že som sa vrátil aspoň počas play off a že sme urobili celkom dobrý výsledok. Veľká škoda, že nám titul ušiel v rozhodujúcom siedmom zápase v predĺžení. Naštve to, najmä keď sa vám to stane druhý raz za sebou, ale taký je hokejový život. Vo Fínsku to bolo v šiestom zápase, teraz v siedmom a dokonca v predĺžení. Azda to vyjde na tretí pokus.
Bolo náročné naskočiť do rozbehnutého kolotoča?
Je to o to ťažšie, že v play off sa už hrá úplne iný hokej než v základnej časti. Dohrávajú sa všetky súboje, každý hrá agresívne. Po operácii som si nebol úplne istý, či to rameno vydrží. Navyše aj tréningy idú v tom období do ústrania, takže sa nemáte kde otestovať. Bol som pripravený nastúpiť už 25. marca, ale tréner ešte týždeň počkal. Spočiatku som sa trošku bál, ale po prvých tvrdších stretoch som zistil, že rameno drží a už to bolo super.
Individuálne ste boli spokojný?
Ku koncu semifinále aj vo finále som hral dobre. Strelil som štyri góly. Nenastupoval som v presilovkách ani oslabeniach. Aj tak som za desať-jedenásť minút na ľade odviedol dobrú robotu. Aj v klube boli spokojní, že som im pomohol.
Pred príchodom do Brynäsu ste pôsobili vo Fínsku. Ako vyznie porovnanie severských líg?
Je to sto a jeden. Vo Švédsku sa veľa korčuľuje, hrá sa tam fyzicky. Všetci mi hovorili, že to bude technické, tímy držia puk a vyčkáva sa. No bolo to presne naopak – stále sa lietalo a nahadzovali sa puky. Vo Fínsku mi to vyhovovalo oveľa viac. Každý tím tam hrá niečo iné, vo Švédsku hrá všetkých štrnásť tímov presne to isté. Je to trošku nuda.
Fínsko ste si obľúbili aj ako krajinu. Páčilo sa vám i vo Švédsku?
Bolo to tam oveľa náročnejšie. Prekážal mi veľký príliv imigrantov. Nemal som pocit bezpečia. Neustále sa písalo o rôznych lúpežiach. Aj keď sme sa šli večer von najesť, tak sme sa stále obzerali cez rameno, keďže sa ulicami potulovali rôzne skupinky ľudí. Vo Fínsku to nie je. Keď tam niekto príde, musí pracovať a odvádzať dane, inak ho vyhostia. Náročné bolo aj cestovanie. Vzdialenosti sú oveľa väčšie. Do Malmö či Luley sú dlhé lety, v play off sme zas po každom zápase cestovali sedem-osem hodín autobusom. V Helsinkách som po väčšine zápasov ležal už o dvanástej či jednej doma v posteli. To je tiež vec, ktorá zaváži pri rozhodovaní, kde budem hrať.
Nenájdete žiadne pozitívum?
Jasné, že áno. Všetko treba brať ako novú skúsenosť, ktorá vás obohatí. Mali sme tam napríklad výborného kondičného trénera, ktorý ma naučil niektoré nové veci. Mávam problémy s kolenom a jedným stavcom v krížovej oblasti. Ukázal mi cviky, ktoré to dokážu eliminovať. Nikdy predtým som neriešil ani stravu. Jedol som, čo mi chutilo a nemal som s tým problémy. Teraz som si však jedálniček jemne upravil a cítim sa oveľa lepšie. Zistil som, že jednoduchými zmenami sa dá zlepšiť výkon. Stačí obmedziť niektoré veci a u iných len zvýšiť ich prísun. Pritom ide často o záležitosti, ktoré mi chutia, len som nevedel, že si nimi spestrím stravu a ešte mi to aj pomôže. Som rád, že som sa to naučil a pomôže mi to do ďalšej kariéry. Najmä, keď budem starší.
Čo ste vyradili z jedálnička?
Úplne som odstavil zemiaky a cestoviny jedávam len raz za týždeň. Na raňajky si dávam smoothie s proteínom. Dozvedel som sa, že je dobré dostať do tela hneď ráno proteín, lebo pomáha mozgovým bunkám a podporuje myslenie. K mäsu si dávam väčšinou len zeleninu. Ide o drobnosti, ktoré vám pomôžu najmä vtedy, keď je málo času na regeneráciu.
V minulosti ste vyhlásili, že už nikdy nebudete reprezentovať. Neláka vás návrat, aj v súvislosti s blížiacou sa olympiádou?
Čo som povedal, stále platí. Stojím si za tým. S reprezentáciou som skončil. Nebolo to jednodňové rozhodnutie, ale rodilo sa na základe celej mojej reprezentačnej kariéry. Všetko sa na seba nabaľovalo, nebolo to dobré a už som zo seba nechcel nechať robiť figurínu.
Sledujete, čo sa deje v slovenskom hokeji?
Je to poriadna kovbojka a neviem, čo si o tom mám myslieť. Viem tiež len to, čo sa píše v médiách, ale kde je najväčšia chyba netuším. Musia si to vyhodnotiť ľudia, ktorých sa to týka. Keby si k tomu sadli a normálne debatovali, tak sa dá všetko vyriešiť. Môj názor, či by mal prezident Martin Kohút ostať alebo nie, je úplne irelevantný.
Pomohlo by, keby vzal Miroslav Šatan pozíciu generálneho manažéra?
Vôbec to nedokážem posúdiť. Neviem, ako by mu pasovala táto pozícia a či o to vôbec má záujem. Poznám ho len ako vynikajúceho hráča. Musí sa rozhodnúť sám.
Nevrátili by ste sa do národného tímu, ani keby vás oslovil on?
To by som riešil, až keby mi naozaj zavolal.