Majster sveta z roku 2002 prežíval dramatické duely ešte viac ako kedysi na ľade. Na slovenských mladíkov je hrdý. Dokázali znovu pripomenúť, že hokej je na Slovensku fenomén, ktorý dokáže spájať ľudí a na chvíľu ich oslobodiť od každodenných problémov.
Po neúspešnom štvrťfinále proti Rusku (2:3 pp) bol ambasádor domácich majstrovstiev sveta Ľubomír Višňovský sklamaný rovnako ako všetci na popradskom zimnom štadióne. Na chvíľu zavládol smútok, no ten okamžite vystriedala hrdosť na výkony slovenských reprezentantov.
„Som hrdý na všetkých týchto chalanov. Či na hráča z prvej lajny, kapitána alebo aj toho z poslednej formácie. Všetci boli pre tím veľmi dôležití. Škoda, že nemajú na krku medailu. To ma mrzí najviac. Títo chlapci však majú strašne veľa pred sebou. Zažijú v kariére ešte veľa krásnych momentov, ale aj takýchto sklamaní. Bohužiaľ, aj o tom je šport. Nedá sa každý deň iba víťaziť. Ťažko sa to chlapcom hovorí, ja už mám nejaké skúsenosti, na nich to všetko iba čaká,“ hovoril ešte so zmiešanými pocitmi po stretnutí s Ruskom bývalý skvelý reprezentačný obranca Višňovský.
Vypäté súboje mladých hokejistov prežíval emotívne. „Bol som viac nervóznejší, ako keď som hrával. Večer pred zápasom s Ruskom som sa aj oholil, že mi dajú iba košík a idem na ľad,“ vtipkoval Višňovský a už vážnejšie dodal: „Naozaj som bol dosť nervózny. Aj keď sme dali tretí gól Rusom, tak som vyskočil. Zrazu ho neuznali, tak som zostal taký smutný.“
Slovenskí mladíci odohrali na šampionáte päť naozaj výborných zápasov. Od víťazstva nad niektorým z favoritov ich stále delil iba jeden gól. Fínom, Kanaďanom aj Rusom boli rovnocennými partnermi.
"Chalani sa presvedčili, že na to majú a že môžu hrať vyrovnané partie s tými najlepšími. Len zo začiatku si neverili, pretože Slovensko je malá krajina, máme málo hokejistov a každý nás vždy podceňoval. Toto asi trošku zavážilo. Aj keď veľmi chceli, malý krôčik tam vždy chýbal, " smutne priznal 141-násobný reprezentant Slovenska.
Slováci predviedli aj proti top favoritom turnaja nebojácne ofenzívne divadlo, čo sa v prípade našich reprezentácií v posledných rokoch často nestáva. So svetovou špičkou hrajú slovenskí hokejisti väčšinou druhé husle a len vyčkávajú na chyby súpera.
„Je to práca celého trénerského tímu, ktorý tak nastavil mužstvo počas celého roka. Vedeli, sledovali súperov, ako hrajú a čo na nich platí. Seniorská reprezentácia nemá možnosť celý rok trénovať spolu. Tu boli chlapci celý čas spolu a Noro (pozn. tréner Norbert Javorčík) to správne využil. Samozrejme, že je to aj o generácii. Stretli sa tu chlapci ako víno, silnejší ročník,“ konštatoval 40-ročný Višňovský.
Vďaka svojej oduševnenej hre si získali hokejisti do 18 rokov rýchlo aj srdcia fanúšikov. Opäť raz dokázali vzbudiť v slovenských priaznivcoch hokejový národ.
„Toto je na našej krajine krásne. Som rád, že tu bol a videl to aj náš pán prezident. Hokej je na Slovensku fenomén. Hrá reprezentačná osemnástka, zápasy sú vypredané, ľudia vytvárali neuveriteľnú atmosféru. Stúpol mediálny záujem, sledovanosť prenosov, ľudia chceli pozerať v televízii hokej. Šport spája ľudí, na chvíľu zabudnú na problémy, prišli sem, odreagovali sa, boli šťastní a hrdí, že sú Slováci. Myslím si, že to je ďalší odkaz pre vládu a politikov, aby s tým niečo robili a podporovali šport viac. Pretože peniaze v športe chýbajú a v hokeji obzvlášť,“ úprimne povedal topoľčiansky rodák.
Ako ambasádor domácich majstrovstiev sveta bol najmä oporou pre slovenských mladíkov. „Hneď na prvom mítingu tu v Poprade som chalanom povedal, že nechcem ani od jedného počuť, aby mi vykal. Chcel som si u nich získať dôveru, aby vedeli, že som ich kamarát, nesklamem ich a čokoľvek, čo mi povedia, ostane medzi nami. A chalani sa ma naozaj pýtali veci, ktoré by sa predtým s rešpektom nikdy neopýtali. Radil som im aj v hokejových veciach, ako pristúpiť k hráčovi, prečo vyhrali alebo prehrali súboj, ako došlo k určitej situácii a podobne. To bola moja úloha, ktorú som si celkom užíval,“ priblížil svoju rolu pri reprezentácii do 18 rokov Višňovský.
Bude sa i naďalej angažovať Ľubomír Višňovský v slovenskom hokeji? „Chcete počuť pravdu? Aj teraz som sa rozprával s prezidentom zväzu a uvidíme, ako to dopadne. Ale asi si chcem dať od hokeja úplnú pauzu. Rodina bola na dovolenke a znova išli bezo mňa, ako posledných dvadsať rokov. Asi naozaj na jeden, dva roky úplne hokej vypustím. Možno potom, keď budem znova plný elánu a budem mať opäť veľa energie,“ dodal na záver Ľubomír Višňovský, ktorý ukončil aktívnu kariéru pred rokom v drese bratislavského Slovana v KHL. .