Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
„Švajčiari mali viac síl, veľa nám toho nedovolili. Mali sme ťažké nohy a pomalý štart,“ povedal strelec víťazného gólu proti Rusom.
Vyhovoval mužstvu ruský ofenzívny hokej viac ako prepracovaná defenzíva Švajčiarov?
Boli to dva rozdielne štýly. Švajčiari s piatimi hráčmi skvele bránili strednú tretinu. Nepúšťali nás do ich obranného pásma. Na konci sme si utvorili aj šance. Viaceré z nich síce boli sľubné, ale chýbalo nám viac agresivity pred bránkou i šťastia.
V čom bol najväčší rozdiel medzi víťazstvom nad Rusmi a prehrou proti Švajčiarom?
Prvá tretina, ktorú sme proti Rusom zvládli na výbornú, nás vo finále stála zápas. Prehrali sme ju 0:2, Švajčiari mali viac síl. Súper nám toho veľa nedovolil. Mali sme ťažké nohy a pomalý štart. Keď sme sa rozbehli, súper už tak nedominoval. Robili sme mu problémy našou aktivitou. Nechýbala nám mentálna sila. Našli sme recept na jeho hru, i keď pomerne neskoro. Až na prvú tretinu sa nemáme za čo hanbiť. Nechali sme na ľade všetko.
Dochádzali vám v závere sily?
Odohrali sme tri zápasy za tri dni (vo štvrtok prípravný proti Rusku 1:3, pozn.) a to nie je žiadna sranda. Švajčiari mali širší káder, náš sa zúžil kvôli zdravotným problémom viacerých hráčov. Je možné, že sa na nás v záverečnej tretine podpísala aj únava z náročného programu.
Čo mužstvu chýbalo?
Možno jednoduchší prechod do útočnej tretiny v dueli proti Švajčiarom. Oni murovali stredné pásmo a my sme na to nevedeli zareagovať. Vracanie sa s pukom dozadu a zakladanie nových útokov z našej tretiny nám vzalo ďalšie sily. Mám pocit, že nám chýba konzistencia. Je to spôsobené slovenskou mentalitou. Veľmi skoro sa uspokojíme s priaznivým výsledkom.
Kde vidíte najväčšie pozitíva?
Mali sme dobré presilovky. Nacvičovali sme si ich len veľmi málo, ale strelili sme v nich dva góly. Často sme strieľali a tlačili sa do bránky. Celkovo ofenzívny výkon nebol zlý, deväť gólov za dva zápasy je dobrá vizitka. Máme v tíme nových mladých hráčov, dodali potrebnú rýchlosť. Do budúcna máme na čom stavať.
Jeden z dvoch presilovkových góloch proti Rusom ste strelili aj vy. Potešil vás o to viac, že padol pred domácim publikom?
Z každého gólu mám radosť. Som vďačný fanúšikom za ich podporu mne i celému mužstvu. Hrať v Nitre pred takou kulisou je radosť.
Radoslav Macík tvrdí, že nitrianski priaznivci sú najlepší na Slovensku. Hráte v Slovane, kde je taktiež búrlivá atmosféra. Ktorá sa vám páči viac?
Myslím si, že obe sú rovnako skvelé. Fankluby a diváci odvádzajú pre svojich hráčov skvelú prácu. Klobúk dole pred nimi. Nitra je moje rodné mesto, mám k nemu blízko. Kulisa v Bratislave i doma je ku mne prajná, nemám sa na čo sťažovať.
Tešíte sa, že sa reprezentácia po dlhej dobe predstavila pod Zoborom?
Samozrejme. Myslím si, že sa reprezentácia mohla vrátiť do Nitry aj skôr. Nebola tu jedenásť rokov a ako miestny rodák hovorím, že si to ľudia zaslúžili. Aj chalani boli spokojní s mestom, hotelom, kulisou i organizáciou turnaja.