Pred augustovým zápasom v Rakúsku z neho tréner Zdeno Cíger urobil kapitána a ukazuje sa, že to bol správny ťah. Slovenskí hokejisti odvtedy neprehrali. „Utvorili sme perfektnú partiu i atmosféru v šatni a preniesli sme to aj na ľad,“ tvrdí skúsený útočník Vladimír Dravecký (31).
Čo pre vás znamená kapitánske céčko na drese?
Stále je to pre mňa veľký zážitok i veľká zodpovednosť. Spoluhráčom musím ísť príkladom a podporiť ich. V tomto mužstve je to jednoduché, sú tu dobrí chlapci, nechajú si poradiť a robia presne to, čo od nich tréneri chcú.
Vnímate ťah trénera aj ako ocenenie vášho prístupu i hokejových kvalít?
Samozrejme, že niečím som si to musel zaslúžiť. Som za to vďačný a šťastný. Väčšiu radosť ako ja má syn Vladko, v pondelok bude mať deväť rokov. Tiež hrá hokej a vyslovene ním žije.
Je podobný typ ako vy?
Technický útočník a na rozdiel odo mňa je pravák. Pevne dúfam, že z neho bude dobrý strelec. Teda, ak ho bude hokej aj naďalej baviť.
Debatuje spolu o hokeji často?
Veľa sa o ňom rozprávame. Malý chodí na každý môj zápas a na zimnom štadióne trávi veľa času. Keď je voľný ľad, tak ideme trénovať aj spolu. Ozaj ho to poriadne chytilo. Keď stíham, tak nevynechám žiaden jeho zápas, ale ani tréning.
Čo vraví na vašu úspešnosť v úlohe kapitána? Nenakázal vám, že musíte sériu udržať?
Samozrejme, že v Bieli chceme vyhrať. Oba zápasy. Vždy mu však hovorím, že ľudia musia len zomrieť. Nie je to pekné, ale je to tak. Snažím sa mu to vštepovať. Ľudia musia len zomrieť, ostatné buď chceme, alebo nechceme.
V minulosti sa káder reprezentácie na každom turnaji výrazne obmieňal. Teraz stavili tréneri na kontinuitu. Ako sa vám to pozdáva?
Hráči sa vždy točili aj sa točiť budú. Je len na tréneroch, koho si kedy zavolajú. My hráči to musíme akceptovať a hrať tak, ako nás dajú dokopy. V modernom hokeji vám už musí byť jedno, s kým hráte. Samozrejme, úspech stmelí partiu. Už sa celkom dobre poznáme a všetci vieme, čo môžeme od druhého očakávať. V tom je to takto lepšie.
Čo vám ukázalo vystúpenie na Nemeckom pohári?
Potvrdzujem, čo hovorili všetci chalani aj tréneri, že sa v kabíne utvorila perfektná partia a atmosféra. Keď bolo treba makať, makali sme, keď bol priestor na zábavu, smiali sme sa. Navyše, turnaj sme odohrali na veľmi dobrej úrovni.
Nechýba vám teraz vaša dvojička Marcel Haščák?
Jasné, že chýba. No nech sa dá najmä zdravotne dokopy. Ešte bude hrať hokej dlho, určite sa stretneme aj v reprezentácii. Zdravie je prvoradé.
Na čo sa na reprezentačných akciách najviac tešíte?
Reprezentácia je pre mňa česť, zodpovednosť aj oddych. Je to trochu zmena oproti pravidelnému klubovému kolotoču. Vždy sa teším na každý zraz, na stretávanie sa s novými ľuďmi či na návštevu nových krajín. Keď skončíme, tak sa zase teším na návrat medzi klubových spoluhráčov.
Aké obdobie svojej kariéry momentálne prežívate?
Výborné. Všetko je super. Darí sa nám v Třinci a zatiaľ to vychádza aj v reprezentácii. Nemám sa na čo sťažovať. Držím si svoju stabilnú fazónu. Nemám výpadky, preto som spokojný. Prežívam naozaj pekné hokejové obdobie.
V minulom ročníku sa Třincu vôbec nedarilo. Čo sa zmenilo?
Taký je nielen šport, ale celý život je taký. Raz sa vám darí, inokedy nie. Z minulej sezóny sme sa poučili a niektoré veci sme si nastavili inak. Funguje to. No detaily vynášať nebudem.
Ako zvládali zbabranú sezónu třineckí fanúšikovia?
Klobúk dole pred nimi. Povzbudzujú nás vždy. Aj keď sa nám v predošlom ročníku nedarilo a niesli to ťažko, stáli za nami. Ďakujem im za to. Teraz im to vraciame. Je fajn byť na prvom mieste v tabuľke, ale dôležitejšie sú víťazstvá, ktoré nám zvyšujú sebavedomie, a príprava na play off. Až tam sa o všetkom rozhodne.