„Na prvý turnaj mi ostanú vynikajúce spomienky. Od začiatku všetko klapalo, ako malo. Utvorili sme vynikajúcu partiu a na ľade sme robili presne to, čo sme si povedali v kabíne,“ spokojne hovorí košický útočník Jakub Suja.
Ktorý zápas bol pre vás najnáročnejší, ktorý najpamätnejší?
Najťažší bol tretí so Švajčiarskom, keďže pred zrazom som týždeň pre chorobu nebol na ľade. Cítil som to. Inak sa mi hralo veľmi dobre. Bol som spokojný. S Nemeckom to bol môj prvý zápas v reprezentácii, ale asi najviac mi zostane v pamäti duel s Kanadou. Kanaďania môžu postaviť ľubovoľné mužstvo, vždy má vysokú kvalitu. Teraz mali obzvlášť dobrých hráčov. Každá výhra nad výberom krajiny javorového listu je veľký úspech.
Je aj 28-ročný debutant v reprezentácii pred prvým zápasom nervózny?
Ani veľmi nie. Prvý zápas je výnimočný, ale už mám predsa len dosť rokov, aby ma to príliš ovplyvnilo. Na Nemecký pohár som šiel s myšlienkou celý turnaj si užiť. Ak tam aj nejaká nervozita bola, opadla prvým striedaním.
Vlani počas bojkotu ste šancu od trénera Zdena Cígera nedostali. Verili ste, že ešte niekedy príde?
Počas minulej sezóny som nad tým nerozmýšľal. Vždy som si hovoril, že keď to má prísť, tak to príde. V klube sa musíte sústreďovať na klubové povinnosti. Ak sa vám darí, môže sa stať čokoľvek. Teraz si ma všimli a zavolali. Je to super, ale nepreceňujem to. Len som urobil všetko pre to, aby som trénerov presvedčil o správnosti nominácie. Uvidíme, či im zapasujem do koncepcie.
Čo rozhodlo o triumfe Slovenska na Nemeckom pohári?
Všetci sme veľmi chceli uspieť. No nešlo len o bojovnosť. Dôležité bolo, že sme hrali sebavedomo a nebáli sme sa mien súperov. Boli sme drzí a draví.
Aký je Vladimír Dravecký kapitán?
Vynikajúci. Povzbudzoval mužstvo a nám menej skúseným hovoril, ako máme riešiť niektoré situácie. Navyše, v rozhodujúcich okamihoch potiahol tím a v samostatných nájazdoch proti Kanade strelil víťazný gól.
Kto okrem kapitána sa najlepšie zhostil úlohy lídra?
Každý z nás pridal ruku k dielu. V prvom zápase bol výraznou osobnosťou Domino Graňák. Škoda, že ochorel a už nenastúpil. Stále hovoríme o partii, ale ozaj bola perfektná! Všetci sme ťahali za jeden koniec povrazu. Samozrejme, základom úspechu sú vždy výkony brankárov. Jaro (Janus) aj Jano (Laco) nás podržali. Chytali parádne a nám tak výrazne zjednodušili úlohu.
Čo povedal mužstvu po turnaji tréner Cíger?
Vravel, že sa oslavuje len do polnoci a potom ide aj takýto triumf do zabudnutia (smiech). Bol rád, že nám to od začiatku klapalo. Poďakoval sa nám za predvedený výkon a tímový duch.
V minulej sezóne to vaši spoluhráči Marek Bartánus a Tomáš Hrnka dotiahli až na svetový šampionát. Motivuje vás ich príklad?
Pre hráčov z extraligy je super, keď vidia, že dobrými výkonmi sa môžu dostať na niektorú z reprezentačných akcií, ba i na MS. Je to najmä o dobre načasovanej forme. Keď presvedčíte trénerov a vedia, čo od vás môžu čakať, vaše šance sa zvyšujú.
V Košiciach nastupujete po boku skúseného útočníka Ladislava Nagya. Ako sa vám s ním spolupracuje?
Laci je veľká osobnosť. Má vynikajúci prehľad a cit pre hokej. Najviac sa mi páči, ako ide do každého striedania s jediným cieľom – vyhrať. Nič pre neho nie je stratené. Hoci toho veľa odohral, do Košíc prišiel dosiahnuť úspech a všetko naplno prežíva. Je to správny líder kabíny. Mužstvo takého potrebuje, aby mohlo dosiahnuť úspech.
Váš klubový spoluhráč Eduard Šedivý šiel zo zrazu autom, vy vlakom. Vyviedli ste mu niečo, že vás nezobral zo sebou?
Čoby… Práveže som mu do auta naložil výstroj. Keďže je mladší, pekne mi ho doma v rukách operie, všetko poskladá a vyžehlí (smiech). Ale nie, má doma v Senici ešte nejaké školské povinnosti, preto idem do Košíc sám. V utorok večer mi privezie všetky veci.