Pod jeho vedením odohrala päť svetových šampionátov medzi elitou, aktuálne sa pripravuje na šiesty. „Máme svoj plán. Pre nás je play off svetový šampionát,“ vraví skúsený kouč. Pred dvoma rokmi získal so svojimi zverencami bronz.
Dvadsiatka sa v slovenskej extralige dočkala prvého víťazstva – vyhrala v Liptovskom Mikuláši. Zaregistrovali ste v kabíne psychickú úľavu?
Každý rok pracujeme s iným tímom, v tom je práca s dvadsiatkou špecifická. Už som si zvykol na to, že každý rok počúvam, aké nakladačky dostávame od niektorých extraligových mužstiev a kedy vyhráme prvý zápas. Samozrejme, víťazstvo nás potešilo i povzbudilo. A aj v ďalšom zápase sme s novozámockým nováčikom držali krok, no doplatili sme na vylúčenia. My sa nemôžeme porovnávať s extraligovými mužstvami, pre nás je vrcholom roka svetový šampionát. Príprave naň podriaďujeme všetko.
Aká je súčasná dvadsiatka v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi?
Stále sa hľadáme v ofenzíve, dávame málo gólov. Obrannú činnosť zvládame, no ak sa máme presadiť cez silnú súperovu defenzívu, máme problém. Nie je to taký silný ročník, ako keď sme získali bronz. Chýba nám rozdielový hráč, ako bol útočník Martin Réway, osobnosťou bol aj brankár Denis Godla. Mužstvo si úžasne sadlo. Už vtedy som však upozorňoval, že bronz je síce krásny, ale neodráža reálne naše miesto medzi elitou. Ak ste sledovali na Svetovom pohári mužstvo mladíkov zo zámoria, mohli ste sa presvedčiť, že hrali najrýchlejší hokej. Taký je svetový trend. Keď sme si pozreli jeho súpisku, zistili sme, že takmer proti všetkým sme hrali na šampionátoch dvadsiatok.
Slovenský projekt hokejovej dvadsiatky vstúpil do desiatej sezóny. Ako hodnotíte malé jubileum?
Tým, ktorí sa oň zaslúžili, patrí veľká vďaka. Rovnako aj Pro-Hokeju, slovenskej extralige i všetkým trénerom. V Piešťanoch máme zázemie na špičkovej úrovni. Neviem, neviem, kde by sme boli, nebyť projektu. Tí, ktorí ho kritizujú, buď nevedia, o čo ide, alebo nepoznajú situáciu. Na ilustráciu: priemerné umiestnenie za desať rokov na svetovom šampionáte vychádza na šieste miesto aj niečo, u Česka na piate aj niečo. My máme základňu desaťtisíc hráčov, Česi stotisíc. Do dvadsiatky prichádzajú spravidla mladíci, ktorí ešte nemajú skúsenosti so seniorským hokejom. U nás ich čaká tvrdá rehoľa, ktorú nie každý zvládne. Niektorí po týždni zaľahnú s teplotami, no postupne si na záťaž zvyknú. Dovolím si tvrdiť, že trénujeme náročnejšie ako za mojich čias v trenčianskej Dukle – a to je čo povedať.
Koľko hráčov má skúsenosti z tímov slovenskej extraligy?
Traja: Martin Andrisík a Alex Tamaši z HC'05 Banská Bystrica a Andrej Hatala z trenčianskej Dukly.
V najbližších dňoch čaká dvadsiatku turnaj štyroch krajín v nórskom Lillehammeri. Aká zostava naň pôjde?
Máme poslednú možnosť vyskúšať hráčov, ktorí pôsobia v iných európskych súťažiach. Nechceme opomenúť nikoho. Budú tvoriť približne polovicu tímu, druhá bude zo slovenskej dvadsiatky.
Na zväzovej stránke ste sa vyjadrili, že Slovensko ide turnaj vyhrať. Stojíte si za tým?
Veľmi si to želám. Za tú obrovskú robotu, ktorú chlapci zatiaľ odviedli, by si zaslúžili chuť víťazstiev. Verím, že sa ich v konkurencii Nemecka, Švajčiarska a domácej reprezentácie dočkáme.
Kto príde na šampionát zo zámoria?
Istú účasť má brankár Adam Húska a obranca Erik Černák. Ostatní sú otázni.
Kto sa ukazuje byť lídrom tímu?
Nerád by som menoval, vyprofilovaného lídra ani výrazné osobnosti nemáme, opäť sa budeme opierať o tímovú súdržnosť. V mužstve máme šesť hráčov, ktorí sú o rok mladší, vyskúšame každého, na koho nás upozornia kluby. Preto sa ježím, keď počúvam od niektorých, ako vraj uprednostňujeme chlapcov z bohatých rodín, prípadne protekčných. To môže vravieť len ten, čo ma nepozná. Áno, šiestich sme poslali domov, lebo nezvládli vysoké nároky, hoci v juniorskej súťaži vynikajú. V týždni odohráme aj štyri zápasy, popritom dvojfázovo trénujeme na ľade i v posilňovni, čo je veľký záber na fyzický i psychický fond. Inej cesty však niet.