„Netreba robiť paniku, ale potrebujeme sa poriadne zamyslieť nad chybami. Fanúšikom sa za náš výkon ospravedlňujeme. Rusí sú síce veľmi silný súper, ale nemôžeme im podľahnúť nula šesť,“ vravel otvorene obranca Ivan Švarný (31).
V úvode ste nehrali zle. Kde a prečo sa zlomil zápas v úplne jednoznačnú výhru súpera?
Vždy sa snažím vytiahnuť nejaké pozitívum. Prvú tretinu sme s Rusmi držali krok a hrali sme výborný hokej. Mali problémy dostať sa pred našu bránku. Zlomový moment zápasu bola ich presilovka v druhej tretine, v ktorej sme sa dostali pod obrovský tlak a točili nás ďalej, aj keď sme už boli na ľade piati. Tam sa to lámalo. Strelili dva alebo tri góly od modrej čiary po prečíslení, čo sa brankárovi vždy ťažko chytá. No povedzme si na rovinu, mať v dvoch zápasoch skóre 1:12 je hanebné. Každý sa musí sám pozrieť do zrkadla a opäť musíme robiť to, čo nás zdobilo.
Hovorí sa, že v príprave nie sú najdôležitejšie výsledky…
Tak to nemôžeme brať. Hovoríme si to totiž už tretí zápas. Príprava rýchle zbehne, prídu majstrovstvá sveta a čo si budeme hovoriť tam? Netreba robiť paniku, ale poriadne sa zamyslieť nad chybami. Vytiahnuť pozitíva a rozmýšľať prečo to v prvej tretine išlo a v ďalších dvoch už vôbec nie.
Čo sa zmenilo po prvej prestávke?
Nepoľavili sme. Len sme sa dostali do obrovského tlaku, z ktorého sme sa do desiatej minúty nedokázali vymaniť. Rusom pomohla presilovka, ale tie sme mali aj my. Dokonca aj päť na tri. No nevyužili sme ich. Ani sa nemôžeme sťažovať, že by nám skákal puk v bránkovisku. Keby sme strelili aspoň gól, získali šli by sme mentálne hore.
Tretia tretina už vyzerala ako ruská exhibícia. Nešlo tomu zabrániť?
Rusi začnú hrať po jednom-dvoch góloch úplne iný hokej, sú takmer nezastaviteľní. V Košiciach to dokonale potvrdili. Na ľade sa perfektne videli. Mali sme využiť to, že v prvej tretine si ešte sami sebou neboli natoľko istí. Čo sa dialo od druhej časti si musíme poriadne rozobrať.
Zajtra vás čaká odveta s Rusmi. V čom bude iná?
Cez druhú prestávku sme si v kabíne hovorili, že musíme odohrať dobrú tretiu tretinu, aby sme sa z nej odrazili do druhého súboja… Žiaľ, neostáva nám nič iné, než si pozrieť prvú, vypichnúť dobré veci a preniesť ich do celých šesťdesiatich minút, nie len časti zápasu. Musíme si navzájom viac pomáhať. V tíme totiž nemáme hráča, ktorý vezme puk, prejde celé ihrisko a rozhodne zápas. Musíme všetci piati hráči na ľade makať, blokovať strely a poctivo dodržiavať systém. Akonáhle si jeden hráč začne robiť čo chce, naša hra padá ako domček z karát. Času do MS je možno ešte dosť, no zároveň aj veľmi málo.