„Hovorí sa, že čas lieči. Sklamanie ešte, pochopiteľne, cítim. Som smutný. No čím viac dní som v príprave národného tímu, tým je to lepšie,“ vraví útočník Marek Bartánus (29), ktorý sa v pondelok pripojil k hokejovej reprezentácii v rámci prípravy na májové majstrovstvá sveta v Rusku.
Čo chýbalo Košiciam, aby uspeli v semifinálovej sérii?
Banskobystričania boli lepší a postúpili zaslúžene. No netreba zabúdať, že celá sezóna nás stála veľmi veľa síl. Nebolo jednoduché prepracovať sa z predposlednej priečky až na prvé miesto pred silné trio Nitra, Zvolen, Banská Bystrica. Hoci sme boli dobre pripravení, v semifinále nám – priznávam – chýbali sily. Aj mentálne. Boli sme akýsi vyčerpaní.
Ako ste zabúdali na vypadnutie?
Mal som len štyri dni voľna, čo nie je extra veľa, takže na ľad som nešiel. Vypol som a oddychoval. Počasie nám príliš nevyšlo, ale s manželkou sme mali v piatok výročie svadby, takže sme poslali deti na víkend k babke a mali čas sami pre seba.
Boli prvé tréningy v reprezentácii veľká zaberačka?
Majstrovstvá sveta sa pomaličky blížia, takže sa už viac cibrí herný systém, založenie útoku pod tlakom a ostatné dôležité herné situácie. Nebolo to preto až také fyzicky náročné, aj keď sme dostali zabrať aj v posilňovni. Bol som na všetkých akciách počas roka, takže viem, čo mám očakávať od trénera Zdena Cígera a poznám aj ním preferovaný herný systém.
Počas roka ste na reprezentačných akciách hrali po boku Tomáša Marcinka, pasoval k vám aj Vladimír Dravecký. Spojil vás tréner aj na tréningoch v Poprade?
Teraz sme bez Dravca. Zatiaľ som trénoval s dvoma Tomášmi – Marcinkom a Hrnkom. Sme najvyššia a hádam aj najťažšia formácia (smiech). S klubovým spoluhráčom Hrnkom som síce počas sezóny v útoku nenastupoval vôbec, ale v predošlých dvoch ročníkoch sme spolu nejaké zápasy odohrali, takže sa celkom dobre poznáme. Zatiaľ sme sa cítili spoločne na ľade dobre, azda nám to vydrží aj v zápasoch. Samozrejme, útoky sa ešte budú počas prípravy meniť.
U Cígera ste si počas prípravy urobili dobrú štartovaciu pozíciu. Beriete to ako výhodu?
Bol som na všetkých turnajoch, škoda len, že na domácom ma rýchlo vyradilo zranenie. Prišiel som si vybojovať miestenku na majstrovstvá sveta. Záleží najmä na tom, ako sa ukážem v šiestich zápasoch, ktoré ešte máme odohrať do šampionátu. Dôležité však je aj to, aby mi vydržalo zdravie, lebo už som sa presvedčil, že býva vrtkavé. Chcem ukázať, že som si pozvánky počas roka aj teraz zaslúžil.
V národnom tíme ste pred zmenou trénerov dlho nefigurovali. Získali ste novú motiváciu?
Do národného tímu som sa vrátil po štyroch rokoch a som z toho veľmi šťastný. Je tu výborná partia a každý z nás si to užíva každý deň. Tešíme sa na tréningy, zažijeme vždy veľa zábavy, smejeme sa. Verím, že aj pred MS dosiahneme nejaké dobré výsledky, aby dobrá nálada vydržala.
Rozoberali ste svoje šance na záverečnú nomináciu s niekým z blízkych?
Príliš nie. Veľa kamarátov mi drží palce, ale nechcem to s nimi radšej rozoberať. Snažím sa na tlak nemyslieť, odbúrať ho. Urobím všetko preto, aby som si vybojoval účasť na MS, ale definitívne rozhodnutie urobí tréner.
Vašou veľkou fanúšičkou je päťročná dcérka Amy. Vie, že bojujete o účasť na šampionáte?
Takto to nevníma. Až taká odborníčka zatiaľ nie je (smiech). Len je rada, že ma ešte uvidí v zápase. Lístky už majú kúpené. Keď nedám v zápase gól, vždy jej musím doma vysvetliť, prečo som neskóroval (smiech).