Po vydarenej sezóne v Hradci Králové sa Rastislav Dej presunul do prípravného kempu slovenskej reprezentácie. Chce zabojovať o účasť na hokejových majstrovstvách sveta v Rusku (6. až 22. mája). V dobrom svetle sa ukazoval už vlani pod vedením Vladimíra Vůjtka, no do záverečného výberu sa nezmestil. Verí, že u nového kouča Zdena Cígera dostane príležitosť aj na vrcholnom podujatí.
Máme rovnakú štartovaciu čiaru
Premiéru si pod vedením Cígera odbil v decembri na Arosa Challenge vo Švajčiarsku, vo februári nechýbal ani na domácom Slovakia Cup-e v Žiline. V súboji so Švajčiarmi strelil gól a na ďalší prihrával. Reprezentačný tréner ho za výkony pochválil.
"Slovakia Cup je už dávno zabudnutý, ale som rád, že som na ňom hral dobre. Teší ma najmä, že sme turnaj vyhrali. Zahrať si premiérovo na majstrovstvách sveta je pre mňa veľká motivácia. O svoju šancu sa pobijem, ale cesta je ešte dlhá. Čaká na nás veľa prípravných zápasov, ktoré viac napovedia o mojej šanci dostať sa do Ruska,“ hovorí 27-ročný krídelník.
O trénerovi vraví, že kladie zvýšený dôraz na disciplínu a tímový duch. „Nikto si nesmie robiť, čo chce. Na tréningoch vyžaduje stopercentný prístup. Každý tréner vyznáva iné veci a vyberie si iných hráčov, na ktorých stavia. Všetci máme rovnakú štartovaciu čiaru. Preto idem s chuťou bojovať a dúfam, že sa mi to podarí,“ dodáva.
Jedným očkom sleduje, ktorí hráči z NHL, českej či slovenskej ligy, prípadne AHL ešte prichádzajú do úvahy, no zároveň sa koncentruje na svoje výkony v tréningoch a prípravných súbojoch. „Keby som neveril, že si ma môže tréner vybrať, tak do kempu ani nemusím chodiť,“ potvrdzuje rodák z Považskej Bystrice. V Česku pôsobí už jedenásť sezón.
Nemáme sa za čo hanbiť
Začínal v juniorke Brna, odkiaľ sa po jednom ročníku presunul do Karlových Varov. V sezóne 2009/10 mu na krk zavesili zlatú medailu za titul v českej extralige. O dva roky sa sťahoval do Českých Budějovíc a ostatné tri sezóny háji farby Hradca Králové.
Hokejisti Mountfieldu skončili v základnej časti na peknom treťom mieste, no vo vyrovnanej štvrťfinálovej sérii nestačili na Mladú Boleslav (2:4 na zápasy).
„Nesplnili sme cieľ, ale nemáme sa za čo hanbiť. Proti Mladej Boleslavi sme nevypustili ani jedno striedanie, mali sme aj smolu. Sériu sme prehrali na jej ľade, keď sme dva zápasy dotiahli do nájazdov, ale ani raz sme v nich neuspeli. Bolo to rozhodujúce, lebo inak bola séria veľmi vyrovnaná. Súper vlastne vyhral len raz v riadnom hracom čase. No postúpil zaslúžene,“ naznačuje Dej.
Dvadsaťštyrinásobný slovenský reprezentant nastupoval v druhej polovici sezóny v prvom útoku s krajanom Romanom Kukumbergom a veteránom Jaroslavom Bednářom.
„Spolupráca nám fungovala. S Romanom som hral už predtým a Jarda je skvelý hráč s veľkými skúsenosťami. Mojou hlavnou úlohou bolo veľa korčuľovať, vybojovať puky a nájsť si správnu streleckú pozíciu,“ pochvaľuje si Dej a dodá:
"Pred sezónou k nám prišlo viacero posíl, a tak som nastupoval len v oslabeniach. No postupom času som začal hrať aj presilovky. Najdôležitejšie je, že som odohral celý ročník bez zdravotných problémov. Vtedy môžem napredovať. Teší ma, že som si zlepšil gólové štatistiky. Len škoda, že sa nám nepodaril tímový úspech. Verili sme v postup do semifinále.“
Kukumberg je dobrý kamarát reprezentačného trénera Zdena Cígera. Nesnažil sa to Dej využiť vo svoj prospech?
„Žiadnu protekciu som od Kuka nežiadal. Len sme po sezóne prehodili pár slov o reprezentácii. Zo začiatku možno padol aj návrh, aby Zdenovi zavolal, ale to bolo ozaj len zo srandy,“ prezradil so širokým úsmevom.