Mladí Slováci chceli na majstrovstvách sveta hokejistov do 20 rokov v Helsinkách bodovať aspoň v jednom súboji so silnými súpermi a vo štvrťfinále výrazne viac potrápiť vysoko favorizovaných Švédov (0:6). „Potrebovali sme, aby sa viac presadzovali naši útočníci. Aspoň v presilových hrách,“ priznáva najväčší nedostatok tréner Ernest Bokroš (56).
Ako hodnotíte nevydarený štvrťfinálový súboj so Švédmi?
Čakal som od neho viac. Šlo predsa o zápas play off – a boli sme v ňom príliš ľahkou korisťou pre švédskych hokejistov. Málo sme im vzdorovali. Najmä v úvode sme mali nastúpiť s väčším sebavedomím, nie tak ustráchane. Na druhej strane treba pripomenúť, že naši chlapci sa po celý rok nestretnú a takými silnými mužstvami ako sú Švédsko, Fínsko, Rusko, nedajbože zámorskými. Aj preto asi mali prílišný rešpekt. Švédi disponujú obrovskou kvalitou, skúsenosťou a tieto prednosti potvrdili v hre. Výsledok bol zaslúžený.
Čo malo platiť na favorita?
Po športovej stránke sme im mohli ťažko vzdorovať. Skôr sme mohli prekvapiť psychologicky – keby sme strelili prvý gól a dlhšie ich držali na dištanc, mohli znervóznieť. No treba si povedať, že sme sa vlastne celý zápas len bránili.
Hráčom pritom pred zápasom nechýbalo odhodlanie…
Jedna vec je teória, druhá prax. Výkriky v kabíne či povzbudzovanie na striedačke sú málo. Každý to musí preniesť aj na ľad, lebo o výsledku sa rozhoduje len tam.
Splnili ste základný cieľ, no nepridali nič viac. Na koľko ste spokojný?
Mali sme obrovskú výhodu, že na začiatku sme si výhrou nad Bieloruskom splnili základný cieľ a postúpili sme do štvrťfinále. V ďalších súbojoch sme mohli hrať uvoľnenejšie a s čistými hlavami. Mohli sme tie stretnutia ešte viac zdramatizovať. No nechcem byť len kritický a musím povedať, že zápasy s Českom, Ruskom i dve tretiny s Fínskom išli chlapci do toho naplno a snažili sa hrať to, na čo mali. Urobili v nich maximum. Naozaj sklamaný som len z posledného stretnutia, aj to nie z rozdielu v skóre, ale z toho, akým spôsobom sme prehrali.
Ktorý zápas vyšiel mužstvu najlepšie?
S Českom. Tam bolo vidieť, že chalani strašne chceli uspieť. Bolo to o jednom góle. Čechom pomohol nahodený puk Pastrňáka, druhý gól sme si dali vlastný… Videl som, že chlapci veľmi chceli vyhrať, nebolo im čo vyčítať.
Čo chýbalo, aby ste mohli pomýšľať aj na víťazstvo nad niektorým z najsilnejších tímov?
Potrebovali sme, aby sa viac presadili naši útočníci. Nemali sme ani jeden útok, ktorý by sa skonsolidoval a presadil aspoň v presilových hrách. Mali sme ich dostatok, ale nevychádzali nám podľa predstáv. Ukázalo sa, že v tomto ročníku to v ofenzíve nešlo. Produktivita nebola, aká má byť.
Čo vás najviac potešilo?
Brankár Adam Húska, ktorý môže chytať za dvadsiatku aj na budúci rok. Predvádzal skvelé výkony a bol spoľahlivý pilier tohto mužstva.
Čo, naopak, najviac sklamalo?
Viac som čakal od legionárov, ktorí prišli posilniť mužstvo. Už z nášho projektu dvadsiatky sme vedeli, že ofenzíva nefunguje, ako by mala. Preto sme povolali päť útočníkov zo zahraničných klubov a som trošku sklamaný, že ani oni nepriniesli očakávanú produktivitu. Zapadli medzi chlapcov z projektu.