O to viac sa Andrej Meszároš teší na majstrovstvá sveta do Prahy a Ostravy. V týchto českých mestách si pred jedenástimi rokmi odbil premiéru na seniorskom svetovom šampionáte.
„Majstrovstvá sveta máme takmer doma, tréner hrá doma a aj kvôli nemu chceme zahrať čo najlepšie. Príde totiž veľa slovenských divákov a budeme pod väčším tlakom,“ tvrdí 29-ročný obranca, ktorý reprezentoval Slovensko na dvoch MS (2004, 2006) a troch zimných olympijských hrách (2006, 2010, 2014).
Ako ste na tom zdravotne?
Po klubovej sezóne nie je nik v stopercentnom poriadku, ale cítim sa dobre. Chodím k fyzioterapeutovi a dávam sa dokopy, aby som bol na šampionát čo najlepšie pripravený.
Na Slovensko ste prišli pred týždňom. Ako ste strávili trošku voľna?
So snúbenicou sme boli pár dní v Tatrách. Načerpal som tam novú pozitívnu energiu. Užili sme si slniečko, no potom i snežilo. Nebolo to úplne ideálne počasie, ale i tak som si výborne oddýchol. Snehu mi stačilo. Už nech je leto. Keď som odchádzal z Buffala, aj tam už bolo teplo. Približne dvadsať stupňov. Dvakrát som bol aj na ľade na štadióne Maja Gáboríka.
Dnes sa pridáte ku spoluhráčom z národného tímu. Na čo sa najviac tešíte?
Najmä na to, že opäť uvidím chalanov. Naposledy sme sa s viacerými z nich stretli v olympijskom Soči. V reprezentácii býva vždy dobrá partia. Teraz to nebude iné. Aj preto sa hráči do reprezentácie vždy tešia.
Opäť ste neodohrali všetkých 82 stretnutí v základnej časti. Padne vám vhod predĺžiť si sezónu na majstrovstvách sveta?
Áno, ale aj keby som hral všetky zápasy, tak by som prišiel rád. Keď som zdravotne v poriadku a klub mi to dovolí, nemám problém reprezentovať. Naskytla sa šanca prísť, tak som povedal áno. Som rád, že ma tréneri zavolali.
Na šampionátoch ste hrali, keď ste boli o dosť mladší. Ste pripravený byť teraz jedným z lídrov tímu?
Sám som zvedavý, aká bude moja pozícia. Je tam dosť chalanov, ktorí odohrali za národný tím viac zápasov ako ja. Na reprezentačnej úrovni je všetko trochu iné než v klube. Prichádzam s tým, že chcem mužstvu čo najviac pomôcť. Žiaden väčší tlak si nepripúšťam. Vtedy sa totiž hrá najhoršie.
V závere sezóny v Buffale ste sa trochu rozstrieľali. Ušetrili ste si nejaký gól aj na MS?
(smiech) V seniorskej reprezentácii som ešte gól nedal. Tak dúfam, že to teraz prelomím.
Nastúpite v oboch prípravných stretnutiach v Lotyšsku?
Najradšej by som odohral obe. Rozhodne sa však tréner. Potrebujem si trošku zvyknúť na širšie európske klziská. Aj preto som nechcel ísť priamo na majstrovstvá sveta, ale radšej si s chlapcami zatrénovať a odohrať aj nejaké stretnutia. Pre nás obrancov je predsa len trochu ťažšie hneď sa zorientovať na väčšom klzisku. Bude to pre mňa výzva. Azda si s ňou poradím.
Pod trénerom Vladimírom Vůjtekom ste odohrali jediný turnaj – v Soči. Aké vám naň ostali spomienky?
Olympiáda nám nevyšla. Boli sme z toho všetci veľmi sklamaní. No už je to za nami. Pozeráme sa už len dopredu. Máme šampionát skoro doma, tréner hrá naozaj doma a aj kvôli nemu chceme zahrať čo najlepšie. Azda nám to vyjde. Musíme ísť do zápasov s pokorou a bez veľkých očakávaní. Ak utvoríme dobrú partiu, tréneri k tomu pridajú dobrý systém, bude to fajn.
Foto: SITA/AP, Ross D. Franklin
V Soči ste hrali v obrannej dvojici s Ivanom Barankom. Zopakujete si to v Ostrave?
Na olympiáde sa nám spolu hralo veľmi dobre. Poznáme sa aj z mládežníckych kategórií. Uvidíme však, ako to tréner poskladá. Ak nás dá dokopy, azda nám to pôjde aspoň tak ako na olympiáde. Samozrejme, s iným výsledkom celého mužstva.
Sledovali ste, ako sa tvorí tím?
Áno, chalani zahrali v sobotu dobre. Pre trénerov je vždy ťažké povedať hráčom, že príprava sa pre nich končí. Nezávidím im túto úlohu. Poslať niekoho domov po mesiaci poctivej roboty – to nie je len tak. Iste však vyberú najlepší možný tím.
Aké sú vaše spomienky na MS v Česku spred jedenástich rokov?
Bol to môj prvý šampionát a mali sme veľmi blízko k úspechu. Bohužiaľ, v semifinále sme prehrali a potom aj v boji o tretie miesto. Po nájazdoch. Pre mňa bol celý turnaj výnimočný. Je to veľká vec – zahrať si v osemnástich na seniorskom šampionáte. Nikdy predtým som čosi podobné nezažil. Prišlo sa na mňa pozrieť veľa kamarátov a príbuzných. Po štvrtom mieste sme boli veľmi sklamaní, no aj taký výsledok si treba vážiť. Nikdy neviete, kedy sa opäť dostanete do boja o medaily. Dúfam, že to bude podobné aj teraz a spomienky ostanú ešte krajšie.
So sezónou v NHL nie ste príliš spokojný. Prečo nevyšla podľa vašich ani klubových predstáv?
Od začiatku to nebolo ideálne. Mužstvo nehralo dobre, ani ja. Bola to veľmi náročná situácia. V novembri sa chvíľu zdalo, že to konečne otočíme – vyhrali sme osem zápasov z desiatich – ale potom to šlo úplne dolu vodou. Sezóna nevyšla tak, ako som si ju predstavoval. Je ťažké robiť body či držať sa v plusových číslach, keď mužstvo strelí v lige najmenej gólov, najviac ich inkasuje a ešte má aj najhoršie presilovky. Posledné dva mesiace boli trochu lepšie. Tím už hral bez tlaku, uvoľnene a oveľa lepšie než predtým. No bolo to už neskoro. Veľká škoda zbabraného začiatku, v NHL sa také straty už veľmi ťažko dobiehajú.