„Každý to má vo svojich rukách. Zaváži najmä to, ako kto zahrá v prípravných zápasoch,“ tvrdí 28-ročný hokejový útočník Marcel Haščák.
V minulosti ste sa zvykli k reprezentácii pripojiť neskôr, teraz ste v nej od začiatku. Je to veľký rozdiel?
Príprava je dlhá, ale dlhá bola aj moja herná pauza od posledného zápasu v KHL. Preto som začiatok prípravy bral ako začiatok novej sezóny. Vždy sa pozerám len na týždeň vopred a bojujem o svoje miesto v tíme. Je len na mne, aby som presvedčil trénera.
V mužstve je väčšia konkurencia než v minulosti. Cítiť to v kabíne?
Nehľadím na to. Mám to vo svojich rukách. Stopercentne verím trénerovi. Keď ma nezoberie na šampionát, vyberie si niekoho, kto zahrá lepšie a splní to, čo od neho vyžaduje. U každého zaváži najmä, ako zahrá v prípravných zápasoch.
V prvých dvoch ukázalo mužstvo sympatické výkony. Boli ste spokojný?
Teraz sa hľadajú najmä chyby, tréneri nevyzdvihujú, čo sa podarilo. V prvom zápase sme hrali veľmi dobre, ale prehrali sme. V druhom sme zase zle začali prvú tretinu. Z toho sa treba poučiť a chyby už neopakovať. Tréner nepočíta hráčom góly, ale pozerá sa na to, kto je zodpovedný a plní to, čo od neho vyžaduje. Myslím, že tak sa na to pozerajú aj všetci hráči.
Vaša formácia s Patrikom Lušňákom a Rastislavom Dejom bola aktívna a pochválil ju aj tréner. Z čoho pramenila dobrá spolupráca?
S Paťom sa dobre poznáme. V našej súhre nemohol byť žiaden problém. Obaja sme pripravení hrať tam, kde nás tréner postaví. Dejko je tiež podobný typ. Všetci traja sa snažíme robiť svoju robotu najlepšie, ako vieme. Nie sme žiadni veľkí tvorcovia hry, aby sme si na ľade prekážali. Asi preto to fungovalo. Potešilo ma, že som v sobotu gólom prispel k víťazstvu. Teraz chce tréner zase vyskúšať niečo iné.
Na februárovom turnaji v Banskej Bystrici vás tréner Vůjtek skúšal aj na poste centra. Ako ste sa tam cítili?
Bolo to prvý raz, ale neinkasovali sme gól, takže to dopadlo dobre. Ostatné dva roky mi tréneri vštepovali defenzívu, lebo v slovenskej extralige som nebol zvyknutý veľmi brániť. Teraz sa snažím stopercentne dodržiavať systém a pokyny trénerov. Som pripravený prijať akúkoľvek úlohu v mužstve.
V úvode prípravy vás na týždeň pribrzdilo zranenie. Už ste zdravotne v poriadku?
Po dlhej pauze som vyšiel na ľad a natiahol si slabiny. Nebolo to nič vážne. Potreboval som najmä oddych a zvýšenú pozornosť našich masérov a fyzioterapeutov. Sú výborní. Aj naďalej musím citlivým partiám venovať zvýšenú pozornosť.
Akú sezónu máte za sebou v Chabarovsku?
Veľmi náročnú. Boli sme jasne poslední. S tým ťažko môže byť niekto spokojný. Ťažko som to celé znášal. Najmä dlhé prelety. Inak sa mi v Chabarovsku veľmi páčilo. Našli sme si tam dobrého kamaráta, ktorý sa o nás staral. Býval som s priateľkou, ktorá chodila domov len po víza. Blízko nás bývali Miklíkovci. Kamarát nás zobral na loď, štvorkolky či snežný skúter. Vždy niečo vymyslel, aby sme sa nenudili.
Vraj si budete vyberať nové pôsobisko podľa lietadla, akým sa mužstvo prepravuje na zápasy…
Áno (so smiechom). JAK-42 už nechcem ani vidieť. Nikdy som nemal rád lietanie, ale Boeing ešte ako-tak zvládam. Veľmi ťažko som prežíval dlhé lety, myslel som vždy na ne už dopredu. Samozrejme, pri výbere nového klubu zavážia aj iné veci. Chcem si najmä schuti zahrať a zabudnúť na nevydarenú sezónu. Nie je dôležité, aká liga to bude, ale aby som bol spokojný a darilo sa mi. Chcem hrať o najvyššie priečky, nie o posledné miesto.
Po klubovej sezóne ste boli na dovolenke v Dubaji. Čo všetko ste vyskúšali?
Páčilo sa mi, že do Dubaja letí lietadlo priamo z Viedne. Bolo tam veľmi dobre. Lyžovať sme síce neboli, ale plávali sme, opaľovali sa, boli sa pozrieť na najvyššej budove, v delfináriu a skoro všade, kam sa len dalo ísť. Výborne som si tam oddýchol a načerpal nové sily.