„Dva týždne som bol s Liborom Hudáčkom v Amerike. Najprv lyžovať v Aspene a potom sme sa presunuli do Arizony, kde mám stále dom. Potreboval som si tam vybaviť nejaké veci. Dal som sa zdravotne do poriadku a oddýchol si od hokeja. Teraz už opäť myslím naň a na reprezentáciu. Na tréningoch tvrdo pracujeme, aby sme nabrali späť fyzičku. Majú veľmi dobrú úroveň,“ tvrdí skúsený útočník Ladislav Nagy (35).
Máte pocit, akoby ste sa pripravovali na novú sezónu, či sa len po pauze vraciate späť do zabehaného rytmu?
Hokejista nemôže za dva, tri týždne stratiť všetko, čo počas sezóny natrénoval. My, chalani zo Slovana, sme ozaj potrebovali poriadny oddych. Sezónu sme dohrávali na tri päťky, boli sme veľmi vyťažení. Nevýhoda je, že sme vyšli zo zápasového rytmu. Tri, štyri stretnutia nám bude trvať, kým sa doňho opäť dostaneme. No máme k dispozícii až osem prípravných duelov, takže to bude dobré.
Dopriali ste si celý mesiac voľno alebo ste individuálne trénovali?
V Arizone sme sa s Liborom udržiavali v tempe v posilňovni a minulý týždeň som bol päťkrát na ľade s Košicami. Mali krátke tréningy, ktoré boli pre mňa na rozkorčuľovanie veľmi vhodné. Popri tom som pracoval s ich kondičným trénerom Danom Kičurom. Vďaka tomu som prišiel do národného tímu pripravený.
Držali ste Košičanom v semifinálovej sérii proti Popradu, za ktorý ste nie tak dávno tiež hrali, palce?
Fandil som Košiciam, ale zároveň som prial aj Popradčanom, aby bola séria čo najvyrovnanejšia. Poprad v zápasoch často viedol, no prišiel o náskok a nakoniec prehral. Inak to bola dosť vyrovnaná séria. Keby mali Popradčania viac šťastia, pokojne to mohlo byť aj na sedem zápasov.
Aký bol Libor Hudáček parťák počas dovolenky?
Libor je super, zabavili sme sa. Nemusel som na neho dávať pozor (smiech). Ja som jazdil v Aspene na snouborde, on lyžoval. Som skôr pohodový typ, dávam si pozor, aby som sa nezranil. Jazdil som pomaličky, Libor oveľa rýchlejšie. Nestíhal som za ním.
Boli ste aj na zápase Phoenixu s Chicagom, ale po ňom ste sa nestretli s Mariánom Hossom ani vaším dobrým kamarátom Shanom Doanom. Prečo?
Bola nám zima (smiech). Nestihli sme sa pred zápasom prezliecť a v kraťasoch a šľapkách sa to tam nedalo vydržať. Šli sme domov skôr. Navyše, na chlapcov by sme museli po zápase ešte približne trištvrte hodinu čakať. Tak sme si s Hosičkom nakoniec len zavolali.
Peter Podhradský, od ktorého ste mali v Bratislave prenajatý byt, vám vraj spísal zoznam, čo mu ešte chýba.
To hovoril len zo srandy. Bývalo sa nám u neho s rodinkou výborne. Uvidíme, čo bude na ďalší rok. Či Slovan zostane v KHL alebo pôjde inde. Pre Bratislavu by bolo veľmi dobré, keby ostal. Pre mesto bola účasť v nadnárodnej súťaži prínosom. V klube musia nájsť nejakého sponzora, ktorý by zvládol financovať KHL. Atmosféra na stretnutiach bola vynikajúca, pre ľudí bola liga veľmi atraktívna.
Viete si predstaviť, že by ste za Slovan hrali aj v inej súťaži ako KHL?
To teraz neriešim. Keď však klub odíde z KHL, všetky hráčske zmluvy sa zrušia a budem voľný hráč.
Pred jedenástimi rokmi ste na majstrovstvách sveta v Prahe a Ostrave chýbali. Pamätáte si, prečo?
Marí sa mi, že som bol zranený. Operovali mi vtedy zápästie a bol som mimo šesť mesiacov. Šampionát som príliš nesledoval, bol som v Amerike a rehabilitoval.
O vynikajúcej atmosfére ste od spoluhráčov iste počuli. Láka vás?
Dúfam, že sa prebojujem do mužstva. Bude tam skvelá atmosféra, podobná tej, akú sme zažili pred štyrmi rokmi na domácom šampionáte. Vypredaná hala plná slovenských dresov… Iste sa budeme cítiť ako doma. Všetci sa na to tešíme.
Badať už na prvých spoločných tréningoch väčšiu konkurenciu než v minulosti?
Áno, ale to je len dobre. Každý rok by to malo byť pred majstrovstvami sveta také. Dúfam, že sa trénerom podarí poskladať dobré mužstvo a urobíme v Česku čo najlepší výsledok.