„Domov som prišiel priamo zo zápasu v Třinci. Mamina mi na obed pripravila kačicu. Pochutil som si. U športovca tvorí až 70 percent výkonu a pohody hlava a keď sa človek dobre naje, je spokojný. Takže kačica mi na tanieri vôbec neprekáža,“ tvrdí skúsený brankár Liberca a trojnásobný medailista zo seniorských majstrovstiev sveta Ján Lašák (35).
Minulý týždeň vás trápila viróza. Ste už zdravotne v poriadku?
V nedeľu som v Třinci chytal, ale cítil som sa dosť mizerne. Chytalo sa mi ťažko. Keby nezahralo celé mužstvo tak dobre, neviem, ako by to dopadlo. No napriek tomu sme opäť prehrali – 1:2. Veľmi ubíjajúci výsledok. Verím, že v utorok sa už budem cítiť oveľa lepšie.
Aké je to vrátiť sa do národného tímu po viac ako troch rokoch?
Neprežívam to nijako výnimočne. Reprezentačná nálada a eufória sa dostavia až vtedy, keď prídem do kabíny medzi spoluhráčov a stretnem sa s nimi. Už mám svoje roky, takže na tom nie je nič zvláštne, že prichádzam do reprezentácie po dlhom čase.
Čakali ste ešte, že si na vás niekedy tréneri národného tímu spomenú?
Priznávam, prekvapilo ma to. Vôbec som to však neriešil. Sústreďujem sa len sám na seba a vlastné výkony. Nad vecami, ktoré neviem ovplyvniť, sa nezamýšľam.
Pozerali ste sa na súpisku, s kým sa v Banskej Bystrici stretnete?
Rýchlo som ju prebehol. Všimol som si Laca Nagya, Jula Hudáčka, Dominika Graňáka a viacero ďalších známych mien. Vždy sú tam aj nejaké nové tváre, ktoré prinesú do mužstva svieži impulz. Mladí chlapci sú už iná generácia ako my, rád ich spoznám.
Boli ste v ostatných týždňoch v kontakte s reprezentačným trénerom Vladimírom Vůjtkom alebo generálnym manažérom Ottom Sýkorom?
Pred zverejnením nominácie vôbec. Ozval sa mi až pán Sýkora potom, ako sa dozvedel, že som chorý.
Libercu sa vôbec nedarí podľa predstáv. Na jedenástej priečke stráca na desiatu Mladú Boleslav (posledná miestenka do predkola play off) šesť bodov. Ako to znášate?
Je to pre mňa obrovská ťažoba. Nemáme zlý mančaft, ale play off nám pomaly uniká. V nedeľu v Třinci sme boli lepší než veľmi silný domáci tím, no gól sme dostali minútu pred koncom po vyšachovaní obrany do prázdnej bránky. Ťažko to nesiem. Cítim sa bezradne. Ostáva nám ešte osem zápasov, aby sme sezónu zachránili. Verím, že sa nám to podarí. Musíme však začať vyhrávať a spoliehať sa aj na zaváhanie Mladej Boleslavi. Už to nemáme vo vlastných rukách, čo je nepríjemné. Aspoňže v poslednom kole hráme s priamym konkurentom doma. Dovtedy musíme nazbierať aspoň o tri body viac a posledný duel vyhrať.
V percentuálnej úspešnosti patríte v českej extralige do prvej trojky. Robí vám to aspoň čiastočnú radosť?
Vždy to môže byť aj lepšie. No musím priznať, že sa mi darí. Cítim odozvu tímu, dôveru od chalanov. Potom si však otvorím tabuľku a všetok kredit by som vymenil za lepšie postavenie v nej. Je predsa krajšie vyhrať titul výsledkom 6:5, ako nepostúpiť do play off po prehre 0:1.
Myslíte teraz viac na Liberec alebo národný tím?
Liberec musí byť v takejto situácii najväčšia priorita. Na reprezentáciu sa od utorka, pochopiteľne, sústredím, ale v hlave bude stále aj Liberec. Hokej tam robia ľudia, ktorí doň dávajú všetko. Chceme im to vrátiť a postúpiť do play off. V ňom je už potom možné všetko, lebo mužstvo máme oveľa lepšie, než naznačujú výsledky.